Hádanka #1991:
Mám kriedu aj ticho pred odpoveďou
Nie som zošit, hoci na mňa píšu. Visím v triede a zmažem sa jedným ťahom, no ráno som zasa prázdna. Na mňa sa pozerá celá trieda.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Mám kriedu aj ticho pred odpoveďou
Nie som zošit, hoci na mňa píšu. Visím v triede a zmažem sa jedným ťahom, no ráno som zasa prázdna. Na mňa sa pozerá celá trieda.
Miesto, kde sa denné učenie stretáva
Nie som učiteľ ani lavica, no v mojom priestore sa ozýva šepot, odpovede aj smiech. Ráno som prázdna, po zvonení plná ľudí a úloh.
Malý nástroj na veľké písmená
V triede ma hľadajú, keď má slovo vzniknúť na papieri. Nie som kniha ani zošit, no bez mňa by sa mená, úlohy aj poznámky neobjavili.
Môj obal je tichý, no vnútri býva ruch
Nerobím hluk, ale znášam množstvo čiar, poznámok aj opráv. V taške sa krčím medzi knihami a v triede zo mňa učiteľ vie čítať tvoje myšlienky.
Miesto, kde sa triedi hluk aj pozornosť.
Ráno sa tu všetci zoradia podľa mien a potom už každý sedí tam, kde má. Sama nič nenaučím, ale bez mňa by hodina nemala kde začať.
Miesto, kde sa učí spolu aj po jednom
Ráno sa v nej stretne veľa detí, no každé má vlastnú lavicu. Keď učiteľ povie dosť, znie to tu ako malý roj a potom sa všetko opäť utíši.
Miesto, kde zvonček nie je len ozdoba
Ráno sa tu zídu desiatky detí, každý má svoje miesto a spolu čakajú na učiteľa. Tabuľa je pripravená a ticho pred hodinou má vždy len chvíľu. Čo je to?
Na stole čaká na ceruzku aj gumku
Neobsahujem príbeh ako kniha, no zachytím tvoje slová, výpočty aj chyby. Keď sa strana zaplní, stále som len tichý svedok učenia.
Na začiatku je ticho, potom je z nej hluk.
Ráno je prázdna, no po prvom zvonení sa zaplní šepotom, lavicami a otázkami. Drží spolu ľudí, ktorí sa ešte len učia držať spolu, a mení sa každý školský rok.
Miesto, kde sa triedia lavice aj hlasy
Každé ráno sa v nej stretne veľa detí a popoludní zasa zíva prázdnotou. Má tabuľu, lavice a jedného učiteľa, no nie je to celá škola.