Hádanka #17517:
Miesto, kde sa učí aj šušká
Ráno som plná hlasov, potom ticha pri úlohe. Mám steny, lavice a niekedy aj tabuľu, no nie som celá škola. Čo som?
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa učí aj šušká
Ráno som plná hlasov, potom ticha pri úlohe. Mám steny, lavice a niekedy aj tabuľu, no nie som celá škola. Čo som?
Pred ňou sedí celá trieda
Na mne sa píše kriedou aj fixkou a z diaľky ma treba čítať. Keď som prázdna, vyzerá hodina dlhšie, no stačí pár slov a trieda sa hneď sústredí.
Miesto, kde sa ticho mení na učenie
Nezvoním, no po mne sa všetci presúvajú na svoje miesta. Môžem byť plná hluku aj úplne tichá, podľa toho, či práve prebieha vyučovanie.
Miesto, kde spolu sedí veľa hláv
V jednom priestore sa učí naraz viac detí a každý má svoje miesto. Ráno je plno hlasov, cez hodinu zas ticho a tabuľa predo mnou.
Miesto, kde sa učí aj číta potichu.
Nie som lavica ani tabuľa, no bez mňa by hodina nemala svoj priestor. Zmestia sa do mňa deti, hluk aj tajné poznámky, a na zvonení sa zmením na prázdnejšie miesto.
Miesto v škole, kde sedí celý kolektív
Nie som jedna lavica ani jedna učebnica. Keď zazvoní, zaplní ma hluk, otázky aj šepot a potom sa všetko zrazu upokojí.
Pred ňou sa mlčí, za ňou sa píše
Na mňa sa pozerá celá trieda, keď sa má niečo vysvetliť alebo precvičiť. Som veľká, hladká a po chvíli ma zmažú, aby sa na mňa zmestilo nové učivo.
V triede ho držíš v ruke každý deň.
Nerobí hluk ako tabuľa ani sa nečíta ako kniha. Keď sa dotkne papieru, nechá po sebe stopu, ktorú vieš neskôr prečítať.
Miesto, kde sa hlasy menia na disciplínu
Ráno sa v nej hromadia tašky, hlasy aj očakávania. Po zazvonení sa dvere zatvoria a z malého priestoru sa stane svet pravidiel, tabule a lavíc.
Na mne miznú písmená aj počty
Raz som tmavá, raz svetlá, podľa toho, čo na mňa napíšeš. Keď ma zotrieš, trieda je zasa pripravená na ďalšiu hodinu.