Hádanka #546:
Tichý cestovateľ k moru
Z hôr sa vinie cez kvety, lesy a polia; preteká Viedňou a Bratislavou a putuje k moru.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý cestovateľ k moru
Z hôr sa vinie cez kvety, lesy a polia; preteká Viedňou a Bratislavou a putuje k moru.
Začiatok vody, ktorá raz bude rieka
Vysoko v horách sa z malej kvapky rodí tok, ktorý sa postupne zväčšuje a tečie dolu k nížinám. Na svojom počiatku vyviera z pôdy alebo skaly.
Chladný horský vietor smerom k moru
Zo suchých hôr sa spustí chladný prúd vzduchu, preženie sa údolím cez rieku a mieri k moru. V lese láme vetvy, suší kvety a po daždi odnáša mraky.
Čo čnie nad krajinou?
V lese, kde vietor šepká a dažďové kvapky padajú, je miesto, ktoré sa vypína vysoko nad všetkým okolo.
Keď krajina čaká na úľavu
Stromy a kvety sa sklánajú, vietor pohráva a obloha stmavne. Čo čoskoro spustí a oživí krajinu po suchu?
Tajomný obyvateľ veterného lesa
Na svahoch, pri rieke aj pri mori ma občas obmýva vietor a dažďové kvapky. V lese som strom bez kvetov, nosím visiace šišky a mám krátke štyrihranné ihlice.
Tajomná slovenská rieka z hôr
Pramením vysoko v horách medzi stromami a kvetmi. Tečiem cez Žilinu a moje vody sa spájajú s Dunajom, nie s morom.
Prečo na jednej strane hory prší a na druhej nie?
Obláčnosť vietor tlačí na svah hory a na jednej strane spadne dážď, kým druhá zostane suchá. Les pri rieke chytá zrážky, pobrežné kvety nič nedostanú.
Vrchol, ktorý nosí slovenské srdce.
Les ustúpi a štíhly vrchol sa týči nad morom mrakov. Na jeho svahoch kvitnú krehké kvety a pri úpätí pramení rieka. Jeho silueta je vnímaná ako symbol krajiny.
Čo rozhýbe listy a vlny bez dotyku?
Stromy, kvety a vlny sa pohybujú bez priameho dotyku. Náhle sa naklonia alebo vlny stúpnu, keď to nie je zemetrasenie ani prúd vody.