Hádanka #1560:
Keď sa objaví, listy sa začnú hýbať.
Nepatrí ani k stromom, ani k dažďu, no bez neho sa konáre nehojdajú a mlynčeky by mlčali. Cítiš ho na tvári skôr, než ho uvidíš. Čo je to?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa objaví, listy sa začnú hýbať.
Nepatrí ani k stromom, ani k dažďu, no bez neho sa konáre nehojdajú a mlynčeky by mlčali. Cítiš ho na tvári skôr, než ho uvidíš. Čo je to?
Cesta vody cez krajinu
Začínam v horách ako malý prúd a cestou silniem. Niekde som pokojný, inde ma brzdy na mape menia na krivky, kým sa napokon stratím v mori alebo v inom veľkom toku.
Píše krajinu, aj keď nemá pero
Rodí sa vysoko a cestou berie so sebou ďalšie kvapky. Raz je úzka a rýchla, inokedy široká a pokojná, no stále si hľadá vlastnú cestu k cieľu.
Stojí roky, no stále sa mení
Koreňmi drží zem a korunou robí tieň, pod ktorým sa dá schovať pred slnkom. Na jar pučí, v lete šumí a na jeseň púšťa listy, ak ich má.
Nevidíš ho, ale mení všetko okolo
V lese ho cítiš skôr na tvári než v očiach. Rozkolíše konáre, roznesie vôňu po lúke a vie byť jemný aj taký, čo ťa prinúti pritiahnuť bundu.
Najprv je len ticho, potom sa zem rozpráva.
Padá po kvapkách, šumí na strechách a zvykne zmeniť prach na blato. Keď je dlho preč, pole aj les si ho začnú pýtať.
Ticho stojí nad krajinou
Z diaľky sa zdá malá, no keď k nej prídeš bližšie, musíš dvíhať zrak. Niekedy ju pokrýva sneh, inokedy len tráva a skaly.
Putuje krajinou a mení sa pri každom kilometri
Rodí sa vysoko a zberá cestou všetko, čo mu príde do cesty. Niekde sa ukrýva pod mostom, inde sa rozleje do širokej hladiny, no vždy si hľadá vlastnú trasu.
Nevidíš ho, no cítiš ho
Rozcuchá vlasy, roztočí listy a vie si vypýtať cestu cez každý roh domu. Keď sa rozbehne medzi stromami, les šumí ako živý.
Cesta, čo tečie sama
Vyrastá vysoko v horách a cestou si hľadá vlastnú trasu. Raz je úzka a hlučná, inokedy široká a pokojná, no vždy smeruje ďalej.