Hádanka #4195:
Päť pomocníkov, čo robia presnú prácu
Keď chceš uchopiť ceruzku, zaviazať šnúrku alebo mávnuť na pozdrav, spoliehaš sa na mňa. Som na konci končatiny, ale bez mňa by bol pohyb neohrabaný.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Päť pomocníkov, čo robia presnú prácu
Keď chceš uchopiť ceruzku, zaviazať šnúrku alebo mávnuť na pozdrav, spoliehaš sa na mňa. Som na konci končatiny, ale bez mňa by bol pohyb neohrabaný.
Opora tela, ktorú nevidno na prvý pohľad
Keď padneš, prvé, čo zapracuje pod kožou, je môj tichý tím. Som tvrdý, spájam a držím telo v tvare, no bez mňa by krok i vzpriamenie boli ťažké.
Tichý motor, čo nepozná prestávku
Pracujem aj vtedy, keď spíš, a môj rytmus vie prezradiť radosť aj strach. Keď sa rozbehneš, zrýchlim sa s tebou, no nie som noha ani pľúca.
Pomáham ti chytiť svet aj bez slov.
Bez mňa by si ťažko písal, niesol tašku či mávol na kamaráta. Mám dlaň, prsty aj zápästie, no nie som nástroj ani predmet.
Tvrdý rám, čo drží telo pokope
Sám sa nehýbem, ale bez mňa by sa telo zložilo. Chránim mäkké vnútro a som oporou pre svaly aj krok.
Bez neho by farby zostali len tieňom.
Svetlo sa na mne láme a obraz sa skladá, hoci ho nikdy nedržím v ruke. Keď sa pokazím, svet sa hneď rozmaže, no stále som len malý kúsok výbavy v hlave.
Dve okrúhle brány do sveta.
Keď sa niečo zablysne, zúžia sa a pri slabom svetle sa snažia zachytiť čo najviac. Bez nich by farby, tvar aj vzdialenosť zostali len hádankou.
Malý strážca, čo ti pomáha vidieť.
Bez neho by si len tušil farby a tvary. Blikne, keď je svetlo silné, a vie sa pozerať do rôznych smerov naraz.
Tvrdý rámec bez ktorého sa telo zloží
Držím telo pokope, no sám sa ohýbam len nerád. Keď niečo padne, najviac to zabolí tam, kde chránim mäkké veci vnútri.
Malé okno do sveta okolo teba
Bez mňa by si len ťažko rozoznal farby aj tvary pred sebou. Mrknem sa za teba, no neviem prehovoriť ani chytiť veci.