Hádanka #4431:
Ticho velí, keď ide do tuhého.
Bez neho by bolo telo ako mesto bez velínu. Nevidno ho zvonka, no rozhoduje o pohyboch, spomienkach aj tom, čo cítiš. Čo je to?
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Ticho velí, keď ide do tuhého.
Bez neho by bolo telo ako mesto bez velínu. Nevidno ho zvonka, no rozhoduje o pohyboch, spomienkach aj tom, čo cítiš. Čo je to?
Tajný riaditeľ v tvojej hlave
Bez môjho tichého velenia by si neudržal rovnováhu ani spomienky. Nevidno ma zvonka, no rozhodujem o pohybe, nápadoch aj tom, čo si zapamätáš.
Veliteľ v hlave, čo nikdy nespí
Riadi pohyby, spomienky aj rozhodnutia, hoci ho nevidíš zvonka. Keď sa pomýli, zakopne reč, myšlienka aj celé telo.
Pomáham chytiť, nosiť aj gestá.
Bez mňa by si len ťažko zapol gombík alebo podal pohár. Mám päť dlhých pomocníkov a často ma prezradí, keď ma niečo pichne či páli.
Bez nej by sa ťažko niečo držalo
Vieš ňou chytiť loptičku, zamávať aj napísať meno. Má päť prstov a bez nej by bolo veľa bežných vecí zrazu nemotorných.
Vidím svet, aj keď som skrytý v hlave.
Bez mňa by farby boli len tieň a smer by sa strácal. Zrenica sa mení, no ja stále zbieram obraz a posielam ho ďalej, aby si vedel, kam kráčaš.
Päť pomocníkov na jednom konci
Bez mňa by si ťažko chytil loptu, písal alebo udržal rovnováhu. Som na konci končatiny a občas ma prezradí studený chlad aj mravenčenie.
Sledujem svet bez jediného kroku.
Bez mňa by boli farby aj tváre len nejasné tiene. Viem sa zažmúriť, slziť aj rýchlo zachytiť pohyb, hoci sám nemám ruky ani nohy.
Päť pomocníkov, jeden pohyb
Bez mňa by si nezdvihol šálku ani nezaviazal šnúrky. Mám päť koncoviek vedľa seba a niekedy ma prezradí len jemné mravčenie.
Malý otvor, veľký svet
Bez neho by sa farby stratili a tváre by boli len tiene. Nehýbe sa veľa, no stačí mrknutie a hneď vieš, čo sa deje pred tebou.