Hádanka #22062:
Keď ti zhasne obraz, telo sa nestratí.
Bez mňa je svet len šum a tvary bez mena. Viem sa rýchlo unaviť po dlhom pozeraní do tmy aj do obrazovky, a pritom som len malý otvor pre svetlo.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Keď ti zhasne obraz, telo sa nestratí.
Bez mňa je svet len šum a tvary bez mena. Viem sa rýchlo unaviť po dlhom pozeraní do tmy aj do obrazovky, a pritom som len malý otvor pre svetlo.
Pomocník, ktorý vie chytiť aj pustiť
Keď treba niečo zdvihnúť, napísať alebo podať, som prvý na rade. Mám päť dlhých pomocníkov a viem byť jemná aj silná, no nie som noha ani oko.
Bijem potichu, no držím ťa pri živote.
Cítiš ma v hrudi najmä po behu alebo keď sa zľakneš. Celý čas tlačím krv do tela, hoci ma nevidíš a nepočúvaš ako ucho.
Tichý veliteľ v tvojej hlave
Bez neho by si si nepamätal tvár ani cestu domov. Riadi myšlienky, pohyby aj sny, no sám nikdy neudrie ani nevidí.
Opora, ktorú nevidno hneď na prvý pohľad
Držím telo pohromade a dávam mu tvar, no sám sa nehýbem. Keď sa zraním, bolí to aj bez toho, aby som mal hlas.
Vidím, aj keď sa nič nepohne.
Bez mňa by bol svet len tieň a obrysy. Viem sa rozšíriť, zúžiť a pri vetre či smútku aj slziť.
Tichý strážca, čo sa nikdy nezatvorí navždy
Bez neho by bolo všetko len tieň a tma, no sám nič neuchopí. Vie sa rozjasniť, zúžiť aj slziť, keď ho štípne vietor alebo smútok.
Päť pomocníkov na konci končatiny
Keď niečo pevne chytíš, robím presnú robotu, no bez mňa by sa ťažko písalo aj viazali šnúrky. Som na konci ruky, ale nie som dlaň.
Dve malé brány do sveta
Keď mrknem, svet sa na chvíľu stratí a zasa ukáže. Bez mňa by boli farby, pohyb aj tváre len tma.
Tvrdá opora, čo schováva citlivé vnútro
Držím telo vzpriamené a chránim to, čo je vnútri najzraniteľnejšie. Som pevný diel, ktorý sa po zlomení hojí veľmi pomaly.