Hádanka #7857:
Bez nej veľa vecí nezoberieš ani neudržíš.
Mám päť „prstov“ a viem pevne chytiť aj jemne pohladkať. Keď niečo podávam, zvyčajne si ma ani nevšímaš, no bez mňa je ťažko písať či mávať.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez nej veľa vecí nezoberieš ani neudržíš.
Mám päť „prstov“ a viem pevne chytiť aj jemne pohladkať. Keď niečo podávam, zvyčajne si ma ani nevšímaš, no bez mňa je ťažko písať či mávať.
Keď sa pozrieš, svet zrazu ožije
Bez mňa by si videl len tmu a tvary bez farieb. Vždy pracujem vo dvojici a aj prižmúrené viečko ma len na chvíľu schová.
Malý strážca svetla a tvarov
Bez mňa by si čítal len tieň a nejasné obrysy. Neotáčam sa ako hlava, no viem zachytiť, čo je blízko aj ďaleko, a občas ma zradí únava.
Opora, ktorú nevidno na prvý pohľad
Držím telo vzpriamené, hoci som ukrytá pod svalmi. Keď sa poškodím, bolí to aj bez rany na koži a bez mňa by pohyb stratil pevnú oporu.
Skrytá opora tela
Drží ma ticho pod svalmi, no bez mňa by sa telo zlomilo do vlastnej váhy. Viem chrániť vnútro, ale keď sa poškodím, bolí to aj bez rany na koži.
Pomáham, chytám aj mávam
Bez mňa by si len ťažko otvoril dvere, zapísal poznámku alebo podal pomoc. Mám päť prstov, no nie som noha ani nástroj.
Čo ti pomáha vidieť aj v tme?
Bez mňa by si farby, tvary ani písmená nechytil na prvý pohľad. Mám viečka, slzy a zrenicu, no nie som kamera.
Neviditeľný strážca svetla
Bez neho by písmená aj tváre ostali len tieňmi. Mrká som rýchlejšie, než stihneš šľahnúť prstom, a slzy ma chránia pred prachom.
Tichý veliteľ za očami
Nepotrebujem svaly, no riadim každý krok, slovo aj spomienku. Keď sa zraním, vie sa zmeniť reč, pohyb aj to, čo si pamätáš.
Búši, aj keď o ňom nemyslíš
Celý deň pracujem potichu a bez prestávky. Keď sa zľakneš alebo rozbehneš, ozvem sa rýchlejšie a cítiš ma v hrudi.