Hádanka #7044:
Tichý strážca svetla v tvojej tvári
Bez môjho priechodu je svet len šero, no sám nič nevyžarujem. Zmknem sa pred prachom, rozšírim sa v noci a v zlomku chvíle prezradím, kam sa dívaš.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tichý strážca svetla v tvojej tvári
Bez môjho priechodu je svet len šero, no sám nič nevyžarujem. Zmknem sa pred prachom, rozšírim sa v noci a v zlomku chvíle prezradím, kam sa dívaš.
Tichý riaditeľ za očami
Keď sa učíš, pamätáš si aj zabúdaš práve vďaka nemu. Nevidno ho zvonka, no bez neho by sa myšlienky rozpadli ako krieda v daždi.
Búcha sa aj vtedy, keď spíš
Počas dňa ma cítiť pri behu a pri strachu sa ozvem ešte viac. Nevidno ma, no bez môjho rytmu by telo prestalo fungovať.
Tiché okno do sveta
Bez mňa by farby splývali a vzdialený nápis ostal len škvrnou. Keď sa mihne svetlo, viem sa rýchlo prispôsobiť, no ak sa pokazím, človek si to hneď všimne.
Tiché opory pod kožou
Držím telo pevne, aj keď ma nevidíš. Keď som oslabený, každý pád bolí viac a pohyb sa stáva neistým.
Tiché opory vnútri tela
Nie som vidieť na prvý pohľad, no držím telo pevne. Keď ich je málo alebo sú slabé, každý pohyb sa hneď ozve.
Načo máš šikovný koniec pri každom dotyku?
Keď niečo chytíš, najprv si to overím ja. Viem písať, držať aj ukázať smer, no bez kostí a svalov by som bol len neposedná časť tela.
Malé okno, cez ktoré vidíš svet
Bez mňa by farby aj pohyby zostali len tmou. Mávam viečka, slzy aj citlivosť na svetlo, no nie som ani kamera, ani lampa.
Skryté okno do sveta
Bez slov zachytím farby, svetlo aj pohyb a pošlem ich ďalej do mozgu. Keď ma niečo dráždi, rozplačem sa, hoci smutný vôbec nemusím byť.
Bez toho sa svet rozmaže
Keď na mňa dopadá svetlo, mením sa, aby si videl bližšie aj ďalej. Niekedy ma chránia viečka, no ja sám neviem mrknúť ani hovoriť.