Hádanka #15159:
Malý strážca svetla v tvári
Bez mňa by si nevedel čítať ani hľadať cestu v tme. Sťahujem sa, keď je veľa svetla, a rozšírim sa, keď sa zotmie. Čo som?
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Malý strážca svetla v tvári
Bez mňa by si nevedel čítať ani hľadať cestu v tme. Sťahujem sa, keď je veľa svetla, a rozšírim sa, keď sa zotmie. Čo som?
Tichý veliteľ v tvojej hlave
Nevidno ma, no aj tak riadim pohyb, spomienky aj rozhodnutia. Keď sa niečo naučíš alebo zabudneš, som pri tom celý čas.
Tichý motor v hrudi
Bije bez prestávky vo vnútri tela a rozvádza život po celom tele. Keď sa rozbúši, cítiš ho aj v dlaniach, hoci ho nevidíš.
Riadi všetko, no nevidno ho zvonka
Keď zhasne prúd v hlave, zrazu sa pletú slová, kroky aj spomienky. Tento tichý veliteľ pracuje bez pauzy a pritom váži len trochu viac než kniha.
Pomáham chytiť aj napísať
Keď si niečo podáš, bez mňa by si len ťažko uchopil vec. Viem držať ceruzku, zamávať aj ochrániť tvár pred dažďom.
Veliteľ v tichu pod lebkou
Nevidno ma na prvý pohľad, no bez môjho súhlasu sa nepohne ani myšlienka. Strážim spomienky, rozhodujem rýchlo a unavím sa skôr, než to priznáš.
Vidím svet, hoci nemám krok ani hlas.
Záblesk ma vie prinútiť žmúriť a v tme sa spolieham na malé svetlo. Keď sa na mňa niekto pozrie zblízka, všimne si, že nie som len jedna farba.
Na prvý pohľad len pomocník, no bez mňa je to ťažké
Mám päť koncov a viem chytiť, ukázať aj pohladiť. Keď ma zraníš, zrazu si všimneš každý drobný pohyb, akoby celé telo stratilo svoj šikovný nástroj.
Opora tela, čo sa schová pod kožou
Držím telo pokope, no sama nie som sval ani koža. Keď sa zlomím, pohyb bolí a zrazu je aj obyčajný krok iný.
Tlkot, ktorý cítiš aj bez hodín
Pracujem potichu celý deň, no keď bežíš alebo sa zľakneš, zrazu ma cítiš viac. Rozvádzam po tele to, čo mu nedá sa žiť bez pohybu.