Hádanka #13814:
Tiché okno do sveta
Bez môjho pomocníka by si farby, pohyb ani tvary nevidel tak jasne. Mám pred sebou viečko ako malú clonu a občas ma štípe aj prach.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tiché okno do sveta
Bez môjho pomocníka by si farby, pohyb ani tvary nevidel tak jasne. Mám pred sebou viečko ako malú clonu a občas ma štípe aj prach.
Pomáham, držím aj ukazujem
Mám päť malých pomocníkov, no bez kostí by som nefungovala. Vieš nimi chytiť hrnček, mávnuť na pozdrav aj napísať meno.
Opora, čo sa nevidí na prvý pohľad
Držím telo vzpriamené a chránim to, čo je vnútri. Keď sa zlomím, bolí to aj bez jedinej rany na koži.
Riadi telo potichu, no bez neho to nejde.
Stále pracujem, aj keď si oddychuješ. Pomáham ti myslieť, pamätať si a reagovať rýchlejšie, než si to uvedomíš. Čo som?
Keď sa pozrieš bližšie, vieš zistiť viac než len farbu.
Sám nefungujem bez tieňa ani svetla, no dokážem rýchlo meniť veľkosť otvoru. Mnohí ma používajú na „pozri sa sem“, hoci cez mňa aj odhadnú náladu.
Pomáham chytiť, niesť aj mávať
Mám päť malých pomocníkov a viem držať pero aj loptu. Keď sa zraním, hneď sa bez nich ťažšie pracuje. Čo som?
Tichý veliteľ vo vnútri hlavy
Bez hlasu riadim pohyb aj spomienky, no sám sa neunavím ani po dlhom dni. Keď sa pokazím, zmení sa aj to, čo cítiš a čo si pamätáš.
Malý majster svetla v tvojej tvári
Keď sa dnu dostane priveľa svetla, stiahnem sa do úzkej štrbiny. Pomáham ti čítať aj v tme, no bez mňa by si svet videl len rozmazane.
Riadi celé telo potichu
Bez neho by si si nepamätal meno ani cestu domov. Skrytý je v hlave, no rozhoduje o pohybe, pocitoch aj myšlienkach.
Ticho strážim, no bez seba nič neuvidíš.
Mám mŕtvu ochranu, čo ma kryje, a vnútri sa mi mení obraz podľa svetla. Keď zažmurkáš, viem si na chvíľu oddýchnuť.