Hádanka #14118:
Vidím svet, no sám nič nepoviem
Bez mňa by farby splynuli a písmo by sa stratilo. Keď sa priblíži prach, začne ma chrániť mihnutie, hoci som len malá brána do sveta.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Vidím svet, no sám nič nepoviem
Bez mňa by farby splynuli a písmo by sa stratilo. Keď sa priblíži prach, začne ma chrániť mihnutie, hoci som len malá brána do sveta.
Tichý motor v hrudi
Počujem ma len vtedy, keď človek rýchlo beží alebo sa bojí. Som vo vnútri hrude a bez prestávky tlačím život ďalej.
Pomáham chytiť svet aj bez slov.
Mám päť koncov a viem sa zavrieť do päste, no nie som zbraň. Bez mňa sa ťažko píše, drží lyžica aj podáva znak. Čo som?
Bez mňa by si svet videl len na kúsky.
Ráno ma prebudí svetlo a večer si oddýchnem za viečkom. Zachytím farby, pohyb aj vzdialenosť, no bez mozgu by som bol len tichý otvor.
Pomáham chytiť, podržať aj pohladiť.
Bez mňa by si neuchopil pohár ani ceruzku tak ľahko. Mám päť dlhých pomocníkov a viem sa zavrieť do päste.
Tichý veliteľ pod lebkou
Nevidno ma, no bez mňa sa pohyb, reč aj spomienky lámu. Z jednej strany ma chráni kosť, z druhej ma prebúdza sen aj šum okolia.
Ticho pracujem, aj keď si to nevšímaš.
Po celý život udávam tempo bez pauzy. Keď sa rozbúšim, cítiš ma v hrudi; keď sa unavím, spomalím, no stále musím pokračovať.
Päť pomocníkov na jednej strane
Keď chytíš loptu, píšeš alebo mávaš, pracujem často bez prestávky. Mám päť „prstov“, ale nie som ani zviera, ani list. Čo som?
Päť pomocníkov, ale nie sú to nástroje.
Keď niečo chytíš, najprv sa ozvem ja. Viem písať, držať aj mávať, no bez kostí by som bola len bezmocná. Čo som?
Opora, ktorú nevidno z diaľky
Držím telo vzpriamené a bez mňa by sa krok rozpadol. Nehýbem sa ako sval, no keď ma niečo zlomí, bolí to dlho.