Hádanka #14247:
Pomáham chytiť aj pustiť, no nie som len dlaň.
Bez mňa by si ťažko písal, držal lyžicu či zamával z diaľky. Viem byť jemný pri nitke aj silný pri ťažkej taške, no nie som samostatná vec.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Pomáham chytiť aj pustiť, no nie som len dlaň.
Bez mňa by si ťažko písal, držal lyžicu či zamával z diaľky. Viem byť jemný pri nitke aj silný pri ťažkej taške, no nie som samostatná vec.
Tlkot, ktorý drží telo v chode
Pracujem potichu celý život, aj keď si ma nevšímaš. Keď zrýchlim, cítiš to v hrudi; keď sa zastavím, je zle.
Tlkot, ktorý nosíš stále so sebou
Počúvaš ma iba v tichu, no pracujem aj keď spíš. Keď sa rozbúrim, cítiš ma až v hrudi.
Tichý veliteľ vo vnútri hlavy
Nesieš ma vysoko, no nevidno ma navonok. Riadiem pohyby, myšlienky aj spomienky, a pritom sa skrývam v pevnom obale ako tajný veliteľ.
Bez mňa by farby aj tváre mizli
Z diaľky zachytím svetlo, no nevidím sama. Keď sa niečo priblíži príliš rýchlo, automaticky sa zavriem, aby ochránila to, čo mám vo vnútri.
Malé okno, čo stráži svet.
Bez mňa by bolo všetko len tieň a farby by sa stratili. Keď sa niečo blýska, chránim sa mrknutím, no stále chcem vidieť ďalej.
Malý strážca, čo nikdy nespí
Som malý otvor do sveta a bez mňa by bolo všetko len tieň. Keď sa blíži prach, začnem prudko mrkať a chránim, čo je vnútri.
Malý detail, ktorý prezradí veľa bez slov
Na pokožke sa objaví nenápadne, no časom už zostáva s tebou. Nevznikne z učenia ani z jedla, a predsa si ho vieš ľahko zapamätať.
Tichý riaditeľ v tvojej hlave
Nie som sval, no rozhýbem telo, keď sa rozhodneš. Zbieram signály zo všetkých strán a bez hluku ti pomáham pamätať, učiť sa aj snívať.
Malé, ale bez neho nič nevidíš
Bez mňa by sa svet rozmazal do škvŕn a farby by sa strácali. Keď sa blíži prach, rýchlo ma zatvoríš, hoci som len malý otvor do sveta.