Hádanka #5479:
Keď sa zotmie, ešte stále niečo vidíš
Stojím na stole aj pri posteli a bez hlasu pomáham čítať, šiť aj hľadať stratené veci. Keď ma zapnú, noc v izbe už nevyzerá taká dlhá.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, ešte stále niečo vidíš
Stojím na stole aj pri posteli a bez hlasu pomáham čítať, šiť aj hľadať stratené veci. Keď ma zapnú, noc v izbe už nevyzerá taká dlhá.
Svietim, aj keď nesiem len ticho
Nemám slnko ani plameň, a predsa viem rozjasniť kút izby. Keď ma zapnú, nočný stôl už neostane v tme.
Keď sa zotmie, začnem pracovať
Stojím v izbe ticho, no keď príde tma, ožijem. Môžem mať tienidlo, no žiadne zuby ani nohy. Niekedy visím, inokedy stojím na stole a dávam veciam podobu.
Pri ňom sa jedáva, pracuje aj hrá.
Má štyri nohy, no nechodí. Keď ho prestaneš vidieť v izbe, zrazu chýba miesto na taniere, notebook aj domáce úlohy.
Pri stole ma často prehliadneš.
Nie som stôl, no bez mňa sa pri ňom sedí zle. Mám nohy, ale nechodím, a ak ma odtiahneš, izba zrazu pôsobí prázdnejšie.
V noci stojím ticho, ale stále strážim svetlo.
Nemám hlas, no viem rozohnať tmu aj ukázať roh izby, keď sa zotmie. Niekedy visím vysoko, inokedy stojím na stole, a pritom zo mňa ide len pokojný jas.
Meno z kurtu, no patrím aj do izby.
Na prvý pohľad som len malý predmet, čo stojí a nič nepovie. Keď sa na mňa pozrieš zblízka, spustí sa tichý príbeh úspechu a spomienok.
Keď sa zotmie, ukáže smer.
Cez deň si ma sotva všimneš, no večer viem zmeniť náladu celej izby. Nehýbem sa, ale môj odraz môže viesť oči presne tam, kam treba.
Svetlo, ktoré vie stáť na jednom mieste
Nevie variť ani upratovať, no večer spraví z izby pokojnejšie miesto. Niekedy stojí pri posteli, inokedy na stole, a bez vypínača mlčí.
Keď sa zotmie, zrazu má izba tvár.
Bez nej je kút len tieň a s ňou si všimneš aj malé detaily. Stojí pri posteli či na stole, no sama nevíri hluk ani svetlo nerobí zadarmo.