Hádanka #10156:
Sedím v obývačke, no nie som nábytok
Na stole ma ľudia sledujú ako napätý súboj, hoci nepatrím medzi veci do bytu. Som známa tým, že sa neuspokojím s tým, čo je „len dobré“.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Sedím v obývačke, no nie som nábytok
Na stole ma ľudia sledujú ako napätý súboj, hoci nepatrím medzi veci do bytu. Som známa tým, že sa neuspokojím s tým, čo je „len dobré“.
Malý podpis, veľký tlak a presné údery
Na poličke ma nenájdeš a do kuchyne nepatrím. Na každom povrchu som však rýchla, presná a fanúšikovia ma poznajú aj podľa chladnej hlavy v rozhodujúcich chvíľach.
Na kurte zbierala body rýchlejšie než čas.
Nepatrím do kuchyne ani do izby, no moje meno pozná veľa ľudí aj bez domácej scény. Som spojená s presnými zásahmi, súťažou a tlakom tribún, nie s upratovaním.
V strede izby stojím ticho
Držím taniere, zošity aj šálku kávy, no sám sa nehýbem. Keď okolo mňa niekto sedí, zrazu som stredom celej miestnosti.
Svietim, keď sa zotmie
Nemám hlas, no mením noc na jasno pri stole či pri posteli. Keď ma vypneš, izba sa znovu oblečie do tieňa.
Svietim, aj keď v izbe padne tma
Stojím na stole alebo visím zo stropu. Keď sa zotmie, po mne siahneš, aby si nekráčal potme.
V kuchyni stráži ticho aj jedlo
Stojím doma, ale nehrkám ani nepekám. Keď ma otvoríš, dnu je chladnejšie než v izbe a potraviny tam vydržia dlhšie čerstvé.
Ticho svieti, keď je okolo tma.
Večer sa prebudím jedným dotykom a rozlejem svetlo po miestnosti. Nepípam ani nevarím, no bez mňa by si v noci veľa nevidel.
Svetlo, čo čaká na vypínač
Na stole alebo pri posteli viem svietiť potichu a bez plameňa. Keď mi zmeníš tienidlo alebo položíš ruku na vypínač, hneď sa zmení aj nálada v izbe.
Keď sa zotmie, vie spraviť z izby iné miesto.
Nestojí tam len na ozdobu — niekedy visí, inokedy stojí na stole. Po stlačení vypínača zrazu ukáže, čo bolo pred chvíľou v tme.