Hádanka #24632:
Svietim, aj keď je okolo tma.
Nesiem svetlo do izby, no bez vypínača mlčím. Niekedy stojím na nohe, inokedy visím a ukrývam žiaru pod tienidlom.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Svietim, aj keď je okolo tma.
Nesiem svetlo do izby, no bez vypínača mlčím. Niekedy stojím na nohe, inokedy visím a ukrývam žiaru pod tienidlom.
V noci ma nájdeš najčastejšie v posteli.
Nezahrievam ako prikrývka, ale bez mňa je hlava na tvrdom. Keď sa človek uloží, podopriem mu krk a nechám ho v pokoji snívať.
Ticho svieti aj v najtmavšom kúte
Nestojím len v strede izby, niekedy visím pri posteli alebo stojím na stole. Keď sa zotmie, jedným pohybom rozoženiem tmu, ale nie som slnko.
Svetlo viem skrotiť jedným dotykom
Keď je v izbe tma, pomôžem ti čítať aj nájsť cestu ku dverám. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu a nezohrievam sa ako slnko.
Keď sa zotmie, v izbe začnem rozhodovať.
Stojím na stole aj pri posteli a bez mňa je čítanie v tme trápenie. Nejem, nehýbem sa po byte, no keď ma zapnú, hneď je všetko jasnejšie.
Svietim, keď sa izba ponorí do tmy.
Nestojím pri okne, ale rozháňam tieň po celej miestnosti. Keď ma niekto zapne, veci zrazu uvidia aj v kúte.
V izbe strážim tmu aj čítanie.
Keď sa zotmie, viem prebudiť roh miestnosti bez toho, aby som niečo zahrievala. Niekedy visím vysoko, inokedy stojím pri posteli, no stále robím to isté.
V izbe síce stojím, no nič neodkladám.
Keď sa zotmie, viem zmeniť obyčajný kút na miesto na čítanie. Mám telo, ktoré sa nemusí hýbať, a predsa rozháňam tmu jedným dotykom.
Keď sa zotmie, zrazu sa ku mne všetci hlásia.
Visím, stojím aj svietim, no bez výmeny nálady by si ma ani nevšimol. Keď ma vypneš, izba sa nezmení na tmu, len stratí jednu jemnú iskru.
Strážim potraviny, kým čakajú na svoj čas
Vo vnútri je chladno aj v lete a moje svetlo sa rozsvieti len na chvíľu. Keď ma otvoríš, zacítiš domov v podobe jedla, ktoré sa nekazí tak rýchlo.