Hádanka #20650:
Keď sa zotmie, zostanem na stráži
Nemám vlastný hlas, no viem rozohnať tmu len tam, kam ma postavíš. Počúvam stenu, zásuvku aj vypínač, ale sám som len tiché svetlo.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, zostanem na stráži
Nemám vlastný hlas, no viem rozohnať tmu len tam, kam ma postavíš. Počúvam stenu, zásuvku aj vypínač, ale sám som len tiché svetlo.
Keď je tma, premení izbu na čitateľný svet.
Nemá vlastnú vôňu ani hlas, no vie spraviť večer jasnejším. Keď ju zapneš, tma ustúpi presne tam, kam ju postavíš.
Keď sa zotmie, ticho preberiem izbu k životu.
Nepohýnem sa z miesta, no viem rozhnať tmu aj navodiť náladu. Niekedy mám tienidlo, inokedy len holé telo s malou žiarou.
Na mňa si položíš tanier aj notebook.
Mám nohy, ale nechodím. Niekedy stojím v kuchyni, inokedy v izbe a držím veci, čo práve potrebuješ. Keď ma obkľúči rodina, zrazu som stredom diania.
Keď sa zotmie, prebudím izbu.
Stojím alebo visím a bez slova mením noc na svetlo. Niekedy ma zapneš na čítanie, inokedy len preto, aby sa ti doma lepšie dýchalo. Čo som?
V tichu strážim jedlo aj ranné mlieko.
Nerobím hluk, no neustále pracujem. Keď ma otvoríš príliš dlho, zlostím sa chladom a svetlom, a v mojich policiach čaká nákup, aby sa nepokazil.
Na mňa sa kladie všetko od kávy po hádky
Mám nohy, ale nechodím. Raz som plný tanierov, inokedy len prach a zabudnutý kľúč. Keď ma v miestnosti niet, hneď je všetko akosi nedomyslené.
Pomáham, keď sa v izbe zotmie.
Nie som deň ani slnko, no rozžiarim kút a vytvorím tieň. Stojím na stole či na skrinke a v noci zjemním tmu bez hluku.
Keď sa zotmie, jedným klikom zmením izbu.
Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu. Nepomáham variť ani upratovať, ale bez môjho svetla by si v tme veľa nevidel.
Keď sa zotmie, preberiem v izbe slovo.
Mám telo, ktoré nebeží, no viem zmeniť náladu celej miestnosti. Niekedy svietim naplno, inokedy len tlmene a stojím tam, kde si ma niekto odložil.