Hádanka #10429:
Jedno meno, čo sa skrýva v kalendári
Raz za rok si na mňa ľudia spomenú skôr než na iné mená. Nechodím po hodinkách, no viem zabrať celé jedno dátumové políčko.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Jedno meno, čo sa skrýva v kalendári
Raz za rok si na mňa ľudia spomenú skôr než na iné mená. Nechodím po hodinkách, no viem zabrať celé jedno dátumové políčko.
Meno, ktoré sa v kalendári objaví len raz
Raz za rok si ho ľudia všimnú v kalendári, no väčšinu času je to len obyčajný podpis v odkazoch a gratuláciách. Znie ako meno, ale čaká sa naňho presne v správny deň.
Jedno meno v kalendári čaká na blahoželanie.
Nie som hodina ani dátum, no pri mne sa ľudia často usmejú do kalendára. Objavím sa pri jednom dni v roku a pripomeniem niekomu, že má sviatok.
Na kalendári zmením všetko naraz
Raz prinesiem 365 dní, inokedy o jeden viac. Ľudia ma oslavujú, dávajú si predsavzatia a až potom zistia, že som sa potichu otočil.
Trvá dlho, no zmestím sa do jedného čísla.
Začínam v januári a končím v decembri, ale nie som zošit ani kniha. Ľudia ma používajú na vek, plány aj spomienky.
Trvá mi dvanásť krokov, ale nie som cesta.
Začínam po zimných sviatkoch a končím až o mnoho strán neskôr. V jednom som mladší, v ďalšom starší, no meno mám stále rovnaké.
Na číselníku som presný, no sám nebežím.
Keď sa mi minú kroky, všetko ide neskôr. Mám ručičky, ale nejazdím; viem zobudiť aj meškanie, no do vrecka sa mi nezmestí.
Na papieri aj v hlave sa vraciam stále rovnako.
Nemám vlastnú tvár, no mením čísla na kalendári. Som dlhší než mesiac, kratší než večnosť a ľudia ma počítajú po dvanástich.
Mám dvanásť kapitol, ale nie som kniha.
Začnem s novým kalendárom, no nekončím po siedmich dňoch ani po jednom splne. Keď sa otočím, ľudia bilancujú, plánujú a menia číslo na obale.
Jeden deň v roku patrí otcovi
Nie som víkend ani sviatok pre všetkých, no raz za rok sa pri mne spomínajú ruky, trpezlivosť a tichá opora. V kalendári ma nájdeš ako krátky rodinný odkaz, nie ako voľno navyše.