Hádanka #9346:
Keď sa zastavím, celý deň sa rozsype.
Nepočuješ ma, no vládnem ranným štartom aj večernému návratu. Mám ručičky, ciferník a niekedy aj tichý tikot, ktorý ťa núti bežať presnejšie než autobus.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Keď sa zastavím, celý deň sa rozsype.
Nepočuješ ma, no vládnem ranným štartom aj večernému návratu. Mám ručičky, ciferník a niekedy aj tichý tikot, ktorý ťa núti bežať presnejšie než autobus.
Tik-tak počujem aj v tichu.
Nemám hlas, no stále pripomínam, že chvíle ubiehajú. Môžem visieť na stene alebo stáť na stole a aj keď sa nehýbem ja, hýbu sa moje ručičky.
Tiká aj bez prestávky
Viem ukázať ráno aj neskorý večer a zvyknem visieť na stene. Ak sa ma niekto spýta, neodpoviem slovami, ale presným pohybom.
Stojím na stene a rozsekávam deň
Bez hlasu pripomínam, že minúty nečakajú. Mám ruky, ale nič nedržím, a keď sa pohnú spolu, vieš, že už niečo mešká. Ľudia sa na mňa pozerajú viac v pondelok než v nedeľu.
Jedno číslo, čo sa stále vracia.
Nie som deň ani mesiac, no bez mňa by kalendár stratil rytmus. Keď ma ľudia píšu, vedia, koľko období ubehlo od niečoho dôležitého.
Bez nich sa deň rozpadne
Visím na stene, ale nie som obraz. Keď sa pohnem ja, ľudia vedia, či meškajú alebo majú ešte čas na kávu.
Na stole stojím bez slov, no stále niečo hlásim.
Mám ručičky, ale nič nepíšem. Keď sa na mňa pozrieš, viem ti prezradiť, či meškáš alebo máš čas navyše.
Keď sa skončí, všetko sa počíta odznova
Nie som ani deň, ani mesiac, no dám im poriadok. Po mne meníš kalendár, plány aj čísla na účte času.
Má dlhý beh, ale nikdy nekráča.
Po poslednom mesiaci vždy prichádzam znova a zatváram celý cyklus. Mám dni, niekedy aj o jeden navyše, a podľa mňa sa prepisujú sviatky aj plány.
Mám číslo aj meno, no netrvám večne
Najprv ma čakáš dlho, potom ma máš až príliš rýchlo za sebou. V kalendári sa po mne mení vek, no ja nie som ani deň, ani týždeň.