Hádanka #19089:
Nikdy nespím, len sa točím stále dokola
Na stene alebo na stole ma nájdeš najčastejšie. Nehovorím, iba ukazujem, koľko je po minútach a hodinách.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nikdy nespím, len sa točím stále dokola
Na stene alebo na stole ma nájdeš najčastejšie. Nehovorím, iba ukazujem, koľko je po minútach a hodinách.
Začnem nanovo, aj keď dni idú ďalej
Začnem nanovo, aj keď dni idú ďalej. Zmestím dvanásť mesiacov a ľudia si ma pamätajú podľa sviatkov, plánov aj nových začiatkov.
Nie som deň ani mesiac, no určujem veľký úsek
Po mne sa menia kalendáre aj vek v dokladoch, hoci ma nikto nevidí na ciferníku. Mám dvanásť mesačných krokov a niekedy sa vďaka mne niečo uzavrie alebo začne znova.
Trvám dlho, ale nikdy ma neodložíš do zásuvky
Začínam jedným zimným ráno a končím až po ďalšom slnečnom kruhu. Mám dvanásť menších častí, no sám sa nedelím na dni ani hodiny.
Bez nich by deň nemal rytmus
Na stene alebo na ruke mi vždy patrí rovnaká úloha. Nepredpovedám budúcnosť, len ukazujem, či meškáš, alebo ešte stíhaš.
Keď sa rozbehnem, deň sa hneď delí
Mám ciferník alebo displej a všetci po mne chcú, aby som bol presný. Ak meškám, zmeškáš školu, autobus aj stretnutie, no ja sám nikdy nekráčam.
Neviditeľný sprievodca dňa
Keď sa jeden deň skončí, hneď ukážem ďalší bez toho, aby som sa sám hýbal. Pomáham vám trafiť ráno, obed aj neskorý večer, ale bez mňa by sa dni plietli.
Mám počet dní, ale nie som ani týždeň
Keď ma ľudia načnú, už sa blížim ku koncu. Niekedy ma mávajú na koši alebo na papieri, no v kalendári som dlhší než deň aj mesiac.
Bez nich sa deň mení na chaos.
Mám ručičky, ktoré sa hýbu stále dookola, ale nič nepíšem a nič nepočítam. Ľudia podľa mňa stíhajú školu, vlak aj obed.
Keď sa unáhliš, ukážem ti opačný smer
Nesedím v kalendári ako dátum, ale bezomňa sa deň rozpadne na kúsky. Mám ručičky, nie pamäť, a predsa mi ľudia veria, že im vrátim presný okamih.