Hádanka #20258:
Na stene visím a každý deň ti niečo pripomínam.
Mám tvár plnú čísel a krátke aj dlhé ručičky, ktoré sa nehádajú. Keď sa pohnú, vieš, že prestávka skončila alebo že už je čas ísť.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Na stene visím a každý deň ti niečo pripomínam.
Mám tvár plnú čísel a krátke aj dlhé ručičky, ktoré sa nehádajú. Keď sa pohnú, vieš, že prestávka skončila alebo že už je čas ísť.
Tikajú aj bez veľkého hluku
Mám ručičky, ale nepíšem. Môžem visieť na stene, stáť na stole aj svietiť na displeji, no stále mi ide o to isté: ukázať presný okamih.
Bez nich sa stretnutie ľahko rozpadne na chaos.
Na stole vyzerám ako kruh s dvoma rukami, no nepíšem ani nevolám. Keď sa pohnem o maličký kus, ľudia zrazu vedia, či meškajú alebo idú načas.
Dlhý úsek, čo sa stále vracia
Začínam aj končím bez toho, aby som sa dal chytiť do ruky. V kalendári ma čaká dvanásť malých bratov, no ja mám vždy presne toľko dní, koľko mi dá príroda.
Bez nich by sa deň rozpadol na chaos
Na stene mlčia, no určujú, kedy sa ide, je obed aj neskoro. Nepamätajú si včerajšok, ale bez nich ťažko trafíš správny okamih.
Nemá začiatok ani koniec, no mení všetko
Prinesie nový zápis do kalendára, ďalšie narodeniny aj novú šancu na začiatku januára. Má 12 mesiacov, ale sám nie je mesiac.
Keď sa skončí, začína sa znova
Má dvanásť mesiacov, ale nie je to ani dni v rade, ani kus papiera. Po ňom sa mení číslo na prvý deň a ľudia si robia nové plány.
Bez nich by sa ráno aj večer miešali dokopy
Na stene ticho ukazujú, či už meškáš alebo máš čas navyše. Vedia odpočítať minúty, no samy sa neunavia. Čo drží rytmus dňa?
Keď sa pozrieš na stenu, hneď vieš koľko je
Nemá ruky, a predsa má ručičky. Celý deň stojí na jednom mieste, no bez neho by si zameškal autobus aj večeru.
Nevidíš ma, no mením všetko okolo
Mám dvanásť susedov a vždy sa vraciam do poriadku podľa kalendára. Som dlhší než deň a kratší než večnosť, no bez mňa by sa plány rozpadli.