Hádanka #24380:
Tik-tak znie všade, no nie je to hudba.
Máme ich na stenách, v mobile aj na veži. Bez nich by sa zmeškal autobus aj začiatok filmu, hoci samy sa nikdy nikam nepohnú.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Tik-tak znie všade, no nie je to hudba.
Máme ich na stenách, v mobile aj na veži. Bez nich by sa zmeškal autobus aj začiatok filmu, hoci samy sa nikdy nikam nepohnú.
Bežím aj keď stojím na mieste
Na stene visím mlčky, no pritom stále niekam utekám. Keď sa ma spýtaš na minútu, odpoviem bez slov a bez mýlenia dňa.
Keď beží deň, ja ho meriam
Som na stene aj v mobile a každý sa na mňa pozrie, keď niekam mešká. Moje ručičky sa hýbu, aj keď miestnosť stojí úplne v tichu. Čo som?
Bez nich sa dohodne len málokto
Stojím na stene, no nestrážim obraz. Mávam rukami celý deň, a aj keď sa nehýbem z miesta, každý sa podľa mňa ponáhľa alebo mešká.
Jedna malá zmena, ktorá uzatvára celé obdobie.
Neviem sa nosiť vo vrecku ako hodina ani odškrtnúť za sedem dní. Keď dorazím, ľudia menia kalendár, bilancujú a začínajú odznova.
Trvám dlhšie než mesiac, kratšie než vek.
Prichádzam po dvanástich mesiacoch a začínam odznova. V kalendári ma ľudia zapisujú pri narodeninách, dovolenkách aj uzávierkach.
Bez mňa deň nemá rytmus.
Nemám vlastný hlas, a predsa ma počuješ v kuchyni, v škole aj v noci pri posteli. Keď sa hýbem presne, vieš, či ideš neskoro alebo skoro.
Trvá dlhšie než mesiac, kratšie než život
Nemám tvár ani ciferník, no ľudia ma cítia v kalendári. Držím pohromade dvanásť mesiacov a po mojom konci prichádza nový začiatok. Čo som?
Bez nich by sa ráno ťažko vstávalo.
Na stene alebo na zápästí ukazujem, kedy prísť a kedy odísť. Nemám len čísla, ale aj ručičky, ktoré sa stále hýbu.
Kalendár vie byť aj ľadový
Na papieri som len meno, no na ľade som bol dlhý ako celý týždeň obrany. Súperi ma nezastavili podľa dátumu, ale podľa obrovského dosahu a trpezlivého kroku.