Hádanka #4753:
Nedá sa držať v ruke, no všetko meria
Prinesie zmenu počasia, sviatkov aj školských plánov. Je dlhší než mesiac, no kratší než večnosť, a vždy sa s ním posunie celý kalendár.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nedá sa držať v ruke, no všetko meria
Prinesie zmenu počasia, sviatkov aj školských plánov. Je dlhší než mesiac, no kratší než večnosť, a vždy sa s ním posunie celý kalendár.
Trvá dlho, no nikdy nehrá ani nezačne búchať.
Nemá vlastné ráno ani večer, ale do seba zoberie dvanásť mesiacov a potom sa otočí odznova. V kalendári sa tvári ako veľká jednotka času.
Raz sa skončí a hneď príde ďalšie, ale nikdy sa nezastaví.
Má 365 dní, občas 366, a ľudia si podľa mňa menia kalendáre aj plány. Som dlhší než mesiac, no kratší než celé obdobie detstva.
Ukazujú cestu dňom, ale samy sa nehýbu.
Na stene mlčia, no všetci sa na ne pozerajú. Jedna minúta vie zmeniť celý deň a bez nich by sa meškanie aj rozvrh tvárili rovnako. Čo je to?
Bez nich by sa deň rozpadol
Na stene mlčky odpočítavam chvíle a moja dvojica rúk sa točí v kruhu. Nepoviem ti, čo bude o piatej, ale bez mňa by si meškal všade.
Sedem dní sa tvári ako jeden celok
Nechodím ako hodiny a predsa ma ľudia počítajú stále rovnako. Mám sedem dielov, začínam pondelkom a končím dňom oddychu.
Nezastavím sa, aj keď sa nič nedeje.
Mám dvanásť družiek, ale nepatrím medzi ne. Keď sa otočím, staré plány sa menia na nové a ľudia si zrazu zapisujú predsevzatia aj oslavy.
Mám 365 dní, no občas ma jeden deň predĺži.
Začínam sa v kalendári na čistej strane a končím až po dvanástich mesiacoch. Ľudia ma používajú na plány, účty aj spomienky, hoci prebieham oveľa pomalšie než hodiny.
Začínam vždy po dvanástich menších krokoch
Nesiem v sebe všetky mesiace aj sviatky, ale nebežím ako hodinky. Ľudia ma otáčajú, aby zistili, čo príde ďalej a čo už minulo.
Keď sa otočí posledná stránka, prichádza znova.
Má dvanásť mesiacov, no nie je to mesiac. Keď sa začne odznova, starý kalendár už patrí do minulosti.