Hádanka #5320:
Nie som deň ani mesiac, a predsa ma stále sleduješ.
Mám tvár s ručičkami alebo číslicami, no nehýbem sa po miestnosti. Keď sa ponáhľaš, viem ti ukradnúť minúty; keď čakáš, viem ich roztiahnuť ako žuvačku.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nie som deň ani mesiac, a predsa ma stále sleduješ.
Mám tvár s ručičkami alebo číslicami, no nehýbem sa po miestnosti. Keď sa ponáhľaš, viem ti ukradnúť minúty; keď čakáš, viem ich roztiahnuť ako žuvačku.
Meriam dlhší úsek než mesiace
Začínam od januára, ale nekončím hneď po ňom. V kalendári ma ľudia počítajú, keď chcú vedieť, koľko času ubehlo od jednej veľkej zmeny k druhej.
Mám dvanásť dielov, no nie som stroj.
Rozdelím čas na mesiace a dni, ale sám netikám ani nesvietim. Keď sa otočí posledný list, prichádza nový začiatok.
Má dvanásť dielov, no nie je to hodiny.
Keď sa skončím, ľudia si často hovoria, čo stihli a čo už nestihnú do ďalšieho. Nosím v sebe mesiace aj sviatky, ale nie som ani jeden z nich.
Raz sa skončím, potom začnem znova
Mám 12 mesiacov, ale nie som mesiac. Keď prídem, mení sa číslo na kalendári aj tvoje plány na dlhý čas.
Najdlhšia šifra v kalendári
Má dvanásť častí, no nie je to skriňa. Niekedy prinesie navyše jeden celý deň, aby si sa nezmýlil v pohybe Zeme okolo Slnka.
Nie je to dlhý beh, ale zanechá stopu
Začína sa prvým dňom v januári a končí po dvanástom mesiaci. Medzi nimi sa stane všetko od narodenín až po sneh.
Bez nich by sa ráno začalo neskôr
Na múre mi visí kruh, na stole zase štvorček. Vždy ukazujem, koľko je, a s tichým tikom pripomínam, že minúty bežia.
Máš ho len jeden, no delí sa na mesiace
Prichádza s novým januárom a odchádza až po dvanástich mesiacoch. Na papieri vie pôsobiť obyčajne, ale bez neho by si nevedel, kedy začať znova.
Bez nich sa prídete skoro všade.
Má dve ručičky, niekedy aj tri, a stále niekam ukazuje. Keď stojí, ľudia zrazu meškajú, aj keď bol čas ešte pred chvíľou jasný.