Hádanka #6131:
Mám dvanásť mesiacov, ale nie som mesiac
Začínam po poslednom dni a keď sa skončím, ľudia si často sľubujú nové veci. Raz sa zmestím do jedného zoznamu, inokedy sú v ňom prestupné prekvapenia.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Mám dvanásť mesiacov, ale nie som mesiac
Začínam po poslednom dni a keď sa skončím, ľudia si často sľubujú nové veci. Raz sa zmestím do jedného zoznamu, inokedy sú v ňom prestupné prekvapenia.
Bez nich by sa deň rozpadol
Visia na stene, tikajú bez prestávky a ukazujú, kedy je čas vyraziť. Nepamätajú si včerajšok, no vedia ťa pripraviť o meškanie.
Beží aj vtedy, keď stojíš na mieste
Nedá sa chytiť do ruky, no bez mňa nič neodmeriaš. V kalendári ma delia na dni, týždne aj roky, a pritom stále utekám ďalej.
Začínam, keď sa staré počíta znovu.
Mám dvanásť mesiacov, no nie som mesiac. Keď skončím, kalendár sa neodkladá, len sa otočí na novú kapitolu.
Má dvanásť mesiacov a nekončí sa rýchlo.
Keď sa skončí, neznamená to pauzu, ale nový začiatok v kalendári. Je dlhší než mesiace a kratší než desaťročia.
Na stene visím a neustále ukazujem čas
Nemám oči ani ruky, no viem ukázať, kedy je neskoro a kedy má niečo začať. Niekedy tikám, inokedy svietim, ale bez môjho pohybu by sa deň ťažšie plánoval.
Pozeráš sa na mňa, ale nevidíš hodiny.
Neukazujem len hodinu; viem ťa previesť ráno, večer aj sviatkom. Mám ručičky, ciferník a niekedy aj tiché tik-tak, no bez mňa by sa plán dňa ľahko rozpadol.
Bez mňa by sa deň rozpadol na chaos
Nechytíš ma do dlane, no každý sa na mňa pozerá desiatky ráz za deň. Mám ručičky alebo čísla a pomáham, aby si neprišiel neskoro.
Mám dvanásť častí a stále sa vraciam
Nezabúdam na pondelok, ale ani na sneh či leto. Keď sa predo mnou otočí posledný mesiac, zmení sa číslo na papieri aj nálada ľudí okolo.
Tikám, aj keď sa nehýbem z miesta
Visím na stene alebo ležím v mobile, no stále ti pripomínam, kedy máš ísť, jesť či čakať. Niekedy ma počuješ skôr, než ma vidíš.