Hádanka #12922:
Nechceš ho stretnúť po zotmení
Má hrivu ako kráľ, no trón si nosí len v hlave ostatných. Keď zahučí, aj odvážne zvieratá na chvíľu zabudnú, kto bol na rade.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Nechceš ho stretnúť po zotmení
Má hrivu ako kráľ, no trón si nosí len v hlave ostatných. Keď zahučí, aj odvážne zvieratá na chvíľu zabudnú, kto bol na rade.
Nehrám sa na lovca, no stopu cítim skôr než oči.
Pri dverách viem byť strážca a pri gauči najlepší tieň. Keď sa vracia môj človek, počuť ma ešte skôr, než ma uvidí.
Naoko je to len domáci kamarát, no má šiesty zmysel
Vie ťa privítať pri dverách skôr, než zazvoní zvonček. Keď ho zavoláš, často priletí rýchlejšie než myšlienka, no na rozdiel od vtáka nelieta.
Nie je kráľovskou korunou, ale všetci ho spoznajú.
Mám tvár, ktorú odhalí až hustá hriva, a môj hlas znie tak, že sa ním trasie savana. Lovím zvyčajne v skupine, no v rozprávkach zo mňa spravili samotára.
Má nos na stope a srdce pri človeku
Vychádza zo mňa vernosť, no nie som človek. Viem strážiť, hlásiť aj utešovať, pričom môj svet je často celý v čuchu a v hlase pána.
Kráľ bez koruny sa neprezradí hneď
V savane ma neprehliadneš, ale najprv skôr počuješ než vidíš. Môj hlas znie ďaleko a okolo mňa sa iné tváre radšej stiahnu.
Keď ťa vítaš pri dverách, máš možno štvornohého kamaráta
Viem strážiť dom aj priniesť loptičku, ale najradšej som pri človeku. Namiesto vrnenia dávam vernosť, štekot a vrtivý chvost.
Stopa v snehu napovie viac než štekot
Som verný spoločník a vnímam svet nosom skôr než očami. Keď niečo strážim, môj hlas počuť ďaleko, ale v noci sa dokážem pritúliť ako tieň.
Verí ti, aj keď nič nepovieš nahlas
Keď otvoríš dvere, býva prvý pri tebe a najradšej ide tam, kde ideš aj ty. Vie sa tešiť z malej prechádzky rovnako ako z veľkej hry.
Král lesa, no nie vždy na prvý pohľad
Na tvári nosím výraz, ktorý mätie aj keď som v pokoji. Nepotrebujem svorku, aby ma bolo počuť, a môj hlas znie, akoby sa ozval celý dvor.