Hádanka #15088:
Strážca dvora, čo číta stopy nosom
Vie rozpoznať kroky ešte skôr, než ich uvidíš. Keď sa niekto vráti domov, často je prvý pri dverách a neskrýva radosť, ale v noci vie byť aj spoľahlivý strážca.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca dvora, čo číta stopy nosom
Vie rozpoznať kroky ešte skôr, než ich uvidíš. Keď sa niekto vráti domov, často je prvý pri dverách a neskrýva radosť, ale v noci vie byť aj spoľahlivý strážca.
Ničí strachom, hoci sa skrýva v tieni.
Na prednej strane nemám rohy ani dlhý nos, no môj hlas dokáže umlčať savanu. Kráčam v rodine, ale jeden z nás si často trúfne aj sám.
Strážca pri dverách, ale aj verný tieň
Vie zavrčať pri cudzom kroku, no doma sa zmení na maznavý tieň. Niekedy chráni dvor, inokedy len čaká pri nohách, akoby rozumel každému slovu.
Král lesa, no nie je strom.
Mám hrivu ako plameň a hlas, čo sa nesie ďaleko. V skupine ma počúva viacero tvárí, no na samotnom vrchu pôsobím ako vládca.
Na chrbte nesie svetlo, no nie je lampou.
Má dlhé nohy a rád beží po lúke, ale nie je to pes. Ľudia na ňom jazdia a kedysi pomáhal aj v práci na poli.
Hlída dvere aj srdcia domácností
Neraz čakám pri prahu, no nepatrím k ľuďom. Keď začujem cudzie kroky, viem dať najavo, že dom má svojho strážcu a chvostom prezrádzam náladu.
Kráľ džungle sa neukazuje hneď
Má hustú hrivu a hlasný rev, no nie je to pes. Ľudia si ho mýlia s inými veľkými mačkami, no tento má na hlave akoby korunu z chlpov.
Strážca domu s mokrým nosom
Viem privítať aj varovať, no do vrecka ma neschováš. Keď počujem šuchot pri dverách, som prvý, kto spozornie a rozbehne sa ku bráne.
Hlas z lúky, no v skutočnosti vládca stáda
Nemám hrivu v rozprávkach, ale som symbol sily a rešpektu. Môj rev sa stratí ďaleko a pri love sa viem prikrčiť tak potichu, že ma zbadáš až neskoro.
Verný strážca dverí aj stôp
Vie rozpoznať svojho človeka aj po dlhom čase a pri radosti to dá najavo celým telom. Keď zacíti cudziu stopu, zbystrí skôr než ostatní.