Hádanka #15623:
Kto ťa privíta pri bráne aj pri pohovke?
Viem strážiť dvor, ale aj ukradnúť srdce jedným pohľadom. Niekedy štekám na cudzích, inokedy sa zrolujem k nohám a čakám na dotyk.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Kto ťa privíta pri bráne aj pri pohovke?
Viem strážiť dvor, ale aj ukradnúť srdce jedným pohľadom. Niekedy štekám na cudzích, inokedy sa zrolujem k nohám a čakám na dotyk.
Hrieva, rev a kráľ džungle
V savane pôsobím ako kráľ, hoci sa neriadim korunou. Moju prítomnosť spoznáš skôr podľa hlasu než podľa krokov.
Verný tieň na štyroch labkách
Pri dverách som prvý, pri miske ešte rýchlejší. Keď začujem krok známeho človeka, viem sa radovať skôr, než stihne otvoriť bránu.
Kráľ noci so zlatou hrivou
V kroku som tichý, no môj hlas prehluší savanu. Nehrám sa na mačku z obývačky, ale všetci vedia, že kto ma počuje, ten sa skryje.
Keď zahučí v tráve, všetci stíchnu.
Nemám pruhy, no v krokoch nesiem ticho pred búrkou. V pýche mi stačí jediný pohľad, aby sa stádo pohlo inam. Kto som, keď ma poznáš podľa hrivy a hromového hlasu?
Na ticho si trúfa málokto
Má hrivu ako kráľ, no korunu nenosí. Keď sa ozve z diaľky, aj stádo zbystrí a ustúpi. V jeho krokoch je sila, ale aj pokoj pred výbuchom rýchlosti.
Domáci strážca s vernou dušou
Bývam pri ľuďoch, rád behám za loptou a viem štekať na cudzích. Keď sa majiteľ vráti, celý sa rozradostním. Kto som?
Kráľ savany sa neprezradí hneď.
V noci sa ozvem skôr, než ma uvidíš, a moja hriva neslúži na parádu. Lovím v tichu, no ľudia ma poznajú aj podľa hromového hlasu.
Tichý lovec, čo sa hýbe bez hluku
Keď sa zbalíš na noc, ja ešte len začínam byť čulá. Mám mäkké kroky, ostrý pohľad a dokážem sa zmestiť aj tam, kde by iné zviera váhalo.
Strážim dvor a rozumiem ľuďom
Keď sa pri bráne ozvem, všetci vedia, že niekto prišiel. Mávam chvostom, rád verne sprevádzam človeka a nosím ňufák, nie zobák.