Hádanka #16065:
Strážca domu s vernou stopou
Keď niekto zazvoní, som prvý pri bráne. Rád behám za palicou, ale večer sa najradšej držím pri svojich ľuďoch.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca domu s vernou stopou
Keď niekto zazvoní, som prvý pri bráne. Rád behám za palicou, ale večer sa najradšej držím pri svojich ľuďoch.
V džungli je kráľ, no nehryzie do koruny.
Má hustú hrivu a hlas, čo sa ozve ďaleko, aj keď sa sotva pohne. V skupine býva pánom, no na stromoch si bydlisko nestavia.
Kráľ bez koruny sa nehlási nahlas.
Mám hrivu ako plášť a môj hlas sa nesie ďaleko, no nikdy nie je jemný. Na lov chodím najmä vtedy, keď sa svetlo skracuje a všetci v okolí znejú opatrnejšie.
Hluk v savane a stopa v piesku
Môj hlas znie skôr ako výstraha než pozdrav. Keď sa objavím v tráve, mnohé oči sa radšej stratia v diaľke, hoci ja len strážim svoje územie.
Verný strážca pri dverách
Nechodím sám, radšej nasledujem človeka a zapamätám si jeho krok aj hlas. Keď sa niekto cudzí priblíži, viem dať vedieť skôr, než niečo uvidím.
Kráľ savany sa neukáže hneď
Nepotrebujem korunu, aby som pôsobil mocne. Mám hrivu, hlboký hlas a v noci ma skôr počuť než vidieť, keď strážim svoje územie.
Kráľ savany sa nehlási menom
Keď sa ozvem, mnohé menšie tvory stíchnu ešte skôr, než ma uvidia. Môj vzhľad je zlatý, no rozhoduje najmä moja sila a hustá hriva.
V noci je ticho, no on vie znieť poriadne hlasno.
Má hustú hrivu a ľudia ho volajú pánom savany. Nešteká, ale jeho hlas sa nesie ďaleko a ostatné zvieratá mu radšej urobia miesto.
Hlas, ktorý v lese všetci počujú
Mám hrivu a môj hlas znie, akoby prišiel z diaľky, hoci stojím nablízku. Ostatné zvieratá sa mi skôr uhnú, než by so mnou začali súboj.
Verný spoločník, čo víta pri dverách
Keď sa niekto vráti domov, zvyknem ho privítať vrtivým pohybom. Strážim dvor, chodím po štyroch a vernosť je moja najväčšia povesť.