Hádanka #16572:
Hlboký hlas a kráľovský pohľad
V tráve sa viem stratiť, no môj rev znie ďaleko. Na krku mám pýchu a v rodine ma často volajú kráľom, hoci na korunu si nesiaham.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Hlboký hlas a kráľovský pohľad
V tráve sa viem stratiť, no môj rev znie ďaleko. Na krku mám pýchu a v rodine ma často volajú kráľom, hoci na korunu si nesiaham.
V noci vidím lepšie než ty v rieke.
Mám oči, čo sa lesknú v tme, a uši zachytia aj šuchot za stenou. Ľudia ma poznajú podľa tichých krokov a zvedavého pohľadu, nie podľa hlasného hluku.
Keď zapneš obrazovku, prídem za zvukom.
V noci počúvam, v dňoch oddychujem. Keď niečo šuští pri stromoch alebo pri gauči, zrazu som tam skôr než oči. Bez rámu sa však pozerám iba do tmy.
Večer pri televízii sa objaví ticho...
Keď sa v byte rozsvieti obrazovka, zrazu si nájdem najlepšie miesto na gauči. Zvedavo sledujem pohyb na obrazovke, no sám nemám ani diaľkové.
Kto si sadne k obrazovke, keď sa zotmie?
Mám hebký kožuch, tiché kroky a v noci vidím lepšie než cez deň. Ľuďom sa vkrádam na kolená, ale voda mi vôbec nechutí.
Pozerá na teba aj v tme
Má oči, ktoré vedia zachytiť aj slabý pohyb, a doma sa vie prešmyknúť aj cez malú škáru. Keď chce pokoj, najradšej si ľahne tam, kde všetci pozerajú rovnakým smerom.
Tichý pozorovateľ pri obrazovke
Keď sa zapne televízia, som často prvý pri nej a hľadím bez slova. Mávam fúzy, mäkké labky a v noci sa pohybujem tak potichu, že ma skoro nepočuť.
V noci som tichý lovec s maskou na tvári.
Nechodím s korisťou v zuboch ako veľká mačka a neteším sa zo psieho hluku. V lese ma skôr zradí šedá silueta a chvost, ktorý ma vždy prezradí.
V obývačke sa zhŕkne celá rodina, aj keď nikto neprehovorí.
Na jednom mieste ukazujem vzdialené svety, šport aj príbehy. Keď stmavne izba, často som jediný, kto ešte svieti.
Keď sa mi niečo hýbe za chrbtom...
Ležím v tichu, ale zrazu zbystrím, keď sa za mnou mihne tieň. Neutekám ďaleko, skôr sledujem, čo sa deje, a čoskoro viem presne, kde to bolo.