Hádanka #25660:
Strážim dvere aj dvor, no nie som človek.
Keď niekto príde cudzí, zmením sa na hluk a pohyb. Keď ma však zavolá ten pravý, viem byť verný a tichý na jedno slovo.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážim dvere aj dvor, no nie som človek.
Keď niekto príde cudzí, zmením sa na hluk a pohyb. Keď ma však zavolá ten pravý, viem byť verný a tichý na jedno slovo.
Môj krok je tichý, no môj beh je blesk
Mám hrivu, ale nie som lev. Podkovy mi dávajú na nohy a ľudia na mne nejazdia len pre rýchlosť, ale aj pre silu a výdrž. Keď ma počuť klusať, znie to ako rytmus cesty.
Strážim dom aj tajomstvá
Keď niekto zazvoní, viem byť prvý pri dverách. Som verný kamarát, rád aportujem a v noci počujem aj to, čo ľudia prehliadnu.
Môj hlas v noci znie ako výstraha
V tráve sa zjavím len na chvíľu, no vo mne je sila, pred ktorou sa malé zvieratá zháčia. Lovím potichu a nechodím v svorke.
Verný strážca, čo číta náladu
Keď sa vrátiš, pozná ťa ešte skôr, než otvoríš dvere. Niekedy stráži dom, inokedy pomáha na stopách, no sám sa nechváli ani slovom.
Tichý lovec s mäkkými labkami
Najprv sa tvárim ako plyšová guľa, no v noci viem striehnuť trpezlivejšie než pes. Keď sa mi zachce, preklznem aj do najmenšieho kúta a na privolanie reagujem po svojom.
Verný strážca doma aj na prechádzke
Mávam chvostom, keď ťa vidím, a viem dať najavo radosť aj varovanie. Pomáham strážiť dvor a rád idem s tebou na prechádzku.
Kráľ medzi šelmami, ale nie je to rozprávka.
Na hrudi nosím hrivu, v kroku istotu a v hlase ozvenu, ktorú počuť ďaleko po savane. Sám seba nevolám menom, ktoré ľudia vyslovia pri odvahe.
Neklopem na dvere, ale viem strážiť dvor.
V noci spím pri tebe, no pri cudzom kroku hneď spozorniem. Keď sa tešíš, mám z toho vrtivý pozdrav a pri prechádzke sa držím tvojej stopy.
Strážim dom aj stopu, ale nie som hračkou
Viem upozorniť na návštevu skôr, než otvoríš dvere. Keď bežíš vonku, držím sa pri tebe a môžem ťa verne nasledovať celé hodiny.