Hádanka #3247:
Strážca domu, čo pozná vôňu aj stopu
Má verný nos a vie spoznať svojho človeka už z diaľky. Keď príde návšteva, často ju privíta skôr hlasom než tichom.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca domu, čo pozná vôňu aj stopu
Má verný nos a vie spoznať svojho človeka už z diaľky. Keď príde návšteva, často ju privíta skôr hlasom než tichom.
Tichý kráľ so zlatou korunou
V mojom mene znie sila, no chodím na mäkkých labách a vládnem skôr pohľadom než hlukom. Mám hrivu, ktorá ma prezrádza, ale v lese by si ma sám neprešiel.
Strážim, stopujem aj verne čakám
Viem strážiť dvor, no priatelím sa aj s chôdzou v lese. Niekedy ma ľudia volajú menom, ktoré patrí aj odvahe, no v skutočnosti som doma pri nohách svojho človeka.
Strážim dvor a poznám vôňu domova
Keď sa niekto priblíži k bráne, ozvem sa prvý. Som verný spoločník, rád behám a so svojím pánom idem kamkoľvek.
Kto vládne bez koruny a predsa sa ho všetci držia?
Nie som najrýchlejší ani najväčší, no môj hlas vie stíšiť okolie. Nosenie hrivy mi nepomáha loviť, ale v očiach ostatných robí veľký rozdiel.
Ráno pri ohrade, večer v behu
Má hrivu, no nie je lev a nosí kopytá, nie labky. Keď sa rozbehne po lúke, jeho krok je ľahký, ale sám si nechodí po dvoch.
Miera mi dvíha status, no necinkám korunou.
V dave pôsobím pokojne, no môj pohľad vie odradiť aj odvážnych. Nepotrubím, aby ma bolo počuť, stačí mi postoj a hlas, ktorý sa nezvykne zamieňať s iným.
Letím vysoko, no lovím pohľadom
Na oblohe ma často len tušíš ako tieň. Mám ostrý zrak a z výšky sledujem korisť, hoci nie som mačka ani pes.
V džungli aj v rozprávke má váhu bez koruny.
Môj hlas znie tak, že zvyčajne utíchneš skôr, než ma uvidíš. Nepatrím medzi najrýchlejšie telá v savane, no mnohí ma berú ako znak sily a strachu.
Hrieva ma prezrádza skôr než kroky
V noci sa ozvem skôr hlasom než pohybom. Nemávam rád priateľské maznanie a moje telo ukrýva hrubú hrivu, ktorá ma robí neprehliadnuteľným.