Hádanka #18489:
Domáci spoločník s nosom na stopách
Rád čakám pri dverách a viem spoznať človeka po krokoch. Keď sa ma niekto bojí, často je to skôr z môjho štekotu než z mňa samého.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Domáci spoločník s nosom na stopách
Rád čakám pri dverách a viem spoznať človeka po krokoch. Keď sa ma niekto bojí, často je to skôr z môjho štekotu než z mňa samého.
Strážca, stopár aj kamarát v jednom
Môžem strážiť dom, hľadať stopu a pritom sa tešiť z návratu človeka. Keď ma zavoláš, často prídem skôr po hlas ako po vôňu. Čo som?
Kto sa skrýva za hrivou?
Má hrivu, ostré pazúry a jeho rev znie ako výstraha pre celé savany. V rozprávkach býva kráľom, no v skutočnosti loví a nevládne korunou.
Strážim ticho savany bez uniformy
Môj hlas sa nesie ďaleko a moja tvár budí rešpekt, aj keď sa nehýbem. Nie som najrýchlejší z lovcov, no všetci si dávajú pozor, keď som nablízku.
Vysoký hlas lesa a kráľ bez koruny
Mám huňatú hrivu a môj hlas ďaleko počuť. Nechodím po zámku, no v prírode si držím rešpekt aj bez palice či zbrane.
Ticho v kroví, no pánom savany nie je strom
Keď sa ozve jeho hlas, mnohé tvory radšej zmiznú v tráve. Má hrivu ako korunou, no loví aj bez nej, a jeho meno sa spája so silou aj v rozprávkach.
Na dvore robí najväčší ranný rozruch.
Kráčam po dvore v perách a bez šiat ma sotva spoznáš. Keď sa mi podarí deň, v slame nechávam drobný poklad a môj hlas zobudí celý dvor.
Ráno budí dvor skôr než budík
Chodím po dvore s perím a hlasným krikom, no lietať veľmi neviem. Keď sa mi zadarí, zanechám po sebe malý poklad v slame.
Ranný dvor má svoju šéfku
Keď sa ozve, dvor sa prebudí skôr než slnko. Neletí vysoko, no vie zhromaždiť celé ráno okolo seba a odmeniť trpezlivého zberateľa drobným pokladom.
Na dvore zanechám stopu aj ranný rozruch
Som malá, no neposedná a celé dni hrabem v zemi, akoby som niečo strážila pod nohami. Keď sa ozvem, každý vie, že dvor už nespí.