Hádanka #22304:
Strážca dvora aj verný tieň
Keď sa pri bráne niečo pohne, som prvý pri tom. V noci počujem viac, než sa zdá, a pri svojich ľuďoch sa viem tváriť prísne aj milo.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca dvora aj verný tieň
Keď sa pri bráne niečo pohne, som prvý pri tom. V noci počujem viac, než sa zdá, a pri svojich ľuďoch sa viem tváriť prísne aj milo.
Strážca domu, čo miluje loptičku
Keď niekto príde k bráne, často to zbadám skôr než ľudia. Viem čakať pri dverách, behať za loptičkou a verne sprevádzať na prechádzke.
Vládca savany sa neozýva potichu
Nepotrebujem veľké stádo, aby ma bolo počuť z diaľky. Môj domov je teplo, prach a dlhý tieň pred západom slnka. Keď sa prejdem, aj ostatní zbystria.
Strážca dvora, no nie každý ho zavolá menom
Mám vernosť v krvi, no pri cudzom hlase viem zbystriť skôr než človek. Niekedy som malý a rozkošný, inokedy veľký a pracovný, ale vždy rád behám za stopou.
Strážim dvor aj tajomstvá v tichu.
Keď sa objaví cudzí krok, ozvem sa skôr než sa niekto stihne pozrieť k bráne. Viem byť verný spoločník, no aj vytrvalý stopár, čo sa nestratí v pachoch.
Kráľ lesa sa nestratí ani v tme
V kroví sa pohybujem potichu, no môj hlas počuť ďaleko. Mám okolo hlavy hustú hrivu a ľudia ma volajú kráľom lesa, hoci nežijem medzi stromami.
Strážim dvor skôr, než ma vidno
Najprv ma prezradí zvuk za bránkou a až potom sa objaví môj chvost. Viem sa tváriť prísne, no pri známej vôni sa zmením na tieň pri nohách.
Keď sa v savane ozve jeho kročaj, všetci stíchnu
Má hrivu, no nie je kôň, a jeho hlas znie skôr ako výstraha než pozdrav. Svoju silu nemusí ukazovať stále, no v skupine ho nik neprehliadne.
V noci strážim a cez deň vyčkávam.
Mám nos, čo zachytí stopu skôr než oči, a pri dverách viem rozoznať svojich aj cudzích. Keď sa niekto vráti domov, často som prvý, kto ho privíta.
Strážim dvor, ale nie som plot
Pri príchode ma často počuť skôr, než ma vidieť. Keď sa vrhne loptička, bežím za ňou a večer viem ležať pri nohách bez jediného slova.