Hádanka #1435:
Nocou znie hlas, čo nechce znieť slabo.
V savane ho poznáš podľa hrivy a hrdého kroku. Neznáša, keď ho niekto podceňuje, a jeho hlas sa nesie ďaleko do tmy.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Nocou znie hlas, čo nechce znieť slabo.
V savane ho poznáš podľa hrivy a hrdého kroku. Neznáša, keď ho niekto podceňuje, a jeho hlas sa nesie ďaleko do tmy.
Tichý kráľ stepí a nocí
Na hlave má len jeden nápadný „dekor“, no v skutočnosti rozhoduje o celom okolí. Keď zahrmí jeho hlas, ostatné tvory sa radšej držia ďalej.
V kráľovstve má meno, ale nie korunu.
Na ticho číha zo trávy a pohybom tela dáva najavo, že už má priestor pod kontrolou. Keď zareve, aj les si na chvíľu rozmyslí, či bude ďalej šumieť.
Keď sa ozve hlboký rev, les stíchne.
V žltom kožuchu nosím hrdosť, no nie som jemný ako mačka. Nepotrebujem svorku, aby som mal rešpekt, a predsa ma každý pozná podľa hrivy a hlasu.
Strážca dvora, ktorý nešetrí hlasom
V noci počuje cudzí krok skôr než ty. Keď sa objaví známa tvár, zrazu má radosť z každej prechádzky a chvost mu hovorí zaňho.
Strážca dvora, čo sa nikdy nevypýta dnu
Hovorí sa o ňom, že pozná krok svojho človeka skôr než ho vidí. V noci počuje cudzie topánky, cez deň zas chráni bránu a vie sa radovať aj z obyčajnej prechádzky.
Tichý vládca stepí a srsť okolo hlavy
Vo dne odpočíva v tieni a jeho hlas sa nestratí ani zďaleka. Keď sa pohne, ostatné oči si radšej držia odstup, no nie kvôli veľkosti samote.
V stajni počuť rytmus kopýt
Má hrivu, ale nie je lev. Nosiť vie človeka celé kilometre a pri štarte sa neopiera o pedále ani motory. Keď sa rozbehne po poli, zanechá za sebou len stopu kopýt.
Býva pri ľuďoch a stráži dom
Má verný nos, rád aportuje a pri dverách vie spoznať svojich. Keď počuje cudzí krok, často prvý zbystrí pozornosť.
Stráži dvere aj cestu domov
Nechodím v brnení, no dokážem stražiť. Keď sa niekto vráti, spoznám ho aj po rokoch a často mu odpoviem skôr telom než hlasom.