Hádanka #8521:
Strážim dvor, ale neviem čítať hodinky.
Keď niekto zaklope, prvý oznamujem návštevu. Som verný, rád sa hrám a pri pohladení sa viem tváriť ako tieň pri nohách. Čo som?
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážim dvor, ale neviem čítať hodinky.
Keď niekto zaklope, prvý oznamujem návštevu. Som verný, rád sa hrám a pri pohladení sa viem tváriť ako tieň pri nohách. Čo som?
Strážca dvora, čo číta stopu nosom
V noci ma počuješ skôr, než ma uvidíš. Viem verne čakať pri dverách, ale keď zachytím cudzí pach, zrazu som celý v strehu.
Hluk v savane, no nie je to hnev
Neplazím sa ani nelietam, a predsa ma v noci počuť skôr než vidieť. Mám hrivu, no nie som kôň, a keď sa ozvem, ticho okolo zrazu ustúpi.
V noci ticho vládnem, ale stopu nenechám
V tráve ma skôr zbadáš podľa pohľadu než podľa kroku. Mám hrivu, no nie som kôň, a vďaka sile si ma ľudia mýlia s kráľom lesa.
V lese ma počuješ skôr, než ma uvidíš.
Môj hlas znie ako varovanie a moja hriva vyzerá, akoby patrila kráľovi. Nepreháňam sa v stáde ako iní veľkí lovci, skôr strážim územie a budím rešpekt.
Strážim dom, ale nikdy neotváram dvere.
Mám citlivý ňuch a viem nájsť stopu aj po chvíli. Keď sa teším, kývam celým chvostom a pri dverách som prvý, kto oznámi návštevu.
V noci striehne, cez deň si drží odstup.
Má hrivu, ale nie je kôň. Jeho rev znie ako varovanie a ostatní sa mu radšej uhýbajú. V stáde ho nespoznáš podľa veľkosti, ale podľa rešpektu, ktorý si vynúti.
V noci sa ozvem skôr, než ma uvidíš.
Nepotrebujem honosný trón, ale všetci si ma spájajú s ním. Mám huňatú hrivu a môj hlas znie, akoby sa les na chvíľu zastavil.
Tichý vládca savany
Môj hlas sa nesie ďaleko a v hrive sa skrýva môj znak. Lovím so silou a rešpektom, no v názve nemám nič spoločné s domácou mačkou.
Tichý spoločník, čo stráži aj blázni
Vie sa pritúliť k deke, ale keď niekto zazvoní, spozornejí skôr než ľudia. Niekedy je najvernejší v dome, inokedy celý deň hľadá stopu, ktorú ostatní necítia.