Hádanka #4531:
Strážca dvora, no nie je to brána
Vie počuť príchod skôr, než ho človek zbadá, a hneď dá o sebe vedieť. Keď je verný svojmu miestu, nestráži ticho, ale každú cudzú stopu.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca dvora, no nie je to brána
Vie počuť príchod skôr, než ho človek zbadá, a hneď dá o sebe vedieť. Keď je verný svojmu miestu, nestráži ticho, ale každú cudzú stopu.
Strážca dvora, čo pozná tvoj krok
Viem privítať aj varovať, no nerozprávam ľudskou rečou. Milujem pohladenie, stopu pachu a verne strážim svoj domov.
Kto sa v tráve neukrýva úplne potichu?
Má meno, ktoré znie ako kráľ, no vládne hlavne revom. Nechodí v byte ani na vodítku, a predsa z neho majú rešpekt aj oveľa väčší.
Vládca noci so zlatou hrivou
Nechodím v sprievode, a predsa ma každý spozná podľa hlasu. Keď sa pohnem, aj odvážni zbystria, lebo môj pohľad aj krok vedia povedať dosť.
Kto kráča potichu, ale všetci si ho všimnú?
V savane mám hrivu a môj hlas znie skôr ako výstraha než pozdrav. Som dravec, no nevidíš ma v rohu obývačky ani pri miske s granulkami.
Strážca domu, čo číta kroky
Keď sa pri bráne ozve cudzí šuchot, som prvý v strehu. Viem byť verný spoločník, no pri radosti aj smútku ma prezradí len pohľad a chvost, nie slová.
Kráľ bez koruny, ale s hrivou.
Nepotrebujem palác, no všetci ma poznajú podľa hlasu a hrive. V noci vládnem savane a aj môj krok pôsobí, akoby si mal ustúpiť.
Strážca dvora, čo číta cudzí krok
Najprv ma počuť, až potom vidno. Keď niekto príde, viem byť hluk aj tieň pri bráne, no pri svojich sa mením na verného spoločníka.
V noci sa plíži a skoro nikdy nekričí.
V dedine ju poznajú podľa prefíkanej povesti a huňatého chvosta. Nechodí s davom a keď zmizne v tráve, zostanú len stopy a ticho.
Strážca dvora s citlivým nosom
Keď niekto zazvoní, som prvý pri bráne. Mávam chvostom, strážim dom a viem byť verný spoločník na prechádzke aj pri gauči.