Hádanka #17236:
Keď sa dívaš do tmy, niekde tam som ja
Na prvý pohľad som len hmlistá škvrna, no vo vnútri skrývam stovky miliárd hviezd. Som taká obrovská, že v mojich ramenách sa rodia aj zanikajú celé sústavy.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa dívaš do tmy, niekde tam som ja
Na prvý pohľad som len hmlistá škvrna, no vo vnútri skrývam stovky miliárd hviezd. Som taká obrovská, že v mojich ramenách sa rodia aj zanikajú celé sústavy.
Keď sa odlepuje od zeme, niet miesta na váhanie.
Najprv stojím pokojne a potom sa roztrhnem hlukom, ohňom aj dymom. Viem niesť náklad vysoko nad oblaky, no sám sa väčšinou nevraciam domov.
Letím vysoko, no nie som vták
Najprv som len iskra nápadu, potom sa otrasiem a viem preraziť oblohu. Nesiem ľudí aj sondy tam, kde je už len ticho a vákuum. Čo som?
Na oblohe žmurkám, no nie som mesiac
Na nočnej oblohe svietim vlastným svetlom a často ma vidíš len ako malý bod. Keď ich je viac, z neba sa stane mapka tajných svetiel.
Putuješ po nej, no nikdy nezíde z oblohy.
Obieham hviezdu, no sama nesvietim. Niekedy ma vidno večer, inokedy sa skrývam celé mesiace. Bez mňa by bol nočný pohľad na vesmír len prázdnejší.
Keď sa všetko začne hýbať nahor
Na štarte ma drží na uzde veľa kontroly, no keď príde môj čas, prederiem sa cez oblohu ako šíp. Nenesiem jazdcov ani krídla, predsa letím najvyššie zo všetkých.
Tichý sprievodca oblohy
Nesvietim vlastným svetlom, no nocou ma vidno aj z diaľky. Raz som tenký oblúk, inokedy okrúhly, a predsa ostávam verný jednej planéte.
Telo, ktoré mení noc na rytmus
Nežiarim vlastným svetlom a predsa ma ľudia sledujú na oblohe. Raz som tenký úsmev, inokedy plnší kruh, no stále ostávam pri jednej planéte.
Noc ho mení, no sám sa nemení
Na oblohe mením tvár bez toho, aby som sa prestal točiť. Raz som tenká niť, inokedy plný kotúč, a predsa nie som Slnko. Čo je to?
Stúpam vyššie než vtáky, no nemám krídla.
Na štarte hučím a dymím, potom sa rýchlo odlepím od zeme. Vezmem ľudí aj náklad tam, kam nohy nedôjdu a obloha je len začiatok.