Hádanka #19886:
Tichý sused nočnej oblohy
Cez noc ma vidíš svietiť len odrazeným svetlom a ráno zmiznem z dohľadu. Nie som hviezda, no stále sa držím jednej veľkej obiehajúcej rodiny.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Tichý sused nočnej oblohy
Cez noc ma vidíš svietiť len odrazeným svetlom a ráno zmiznem z dohľadu. Nie som hviezda, no stále sa držím jednej veľkej obiehajúcej rodiny.
Svetlo mi z tela letí dlhšie než let lietadla
V noci blikám z diaľky a môj jas niekedy klame o tom, aký som starý. Neobieham svet, ale som zdrojom svetla, nie jeho odrazom.
Domov hviezd v obrovskej špirále
Nie som jedna hviezda ani jedna planéta. Keď sa na mňa pozrieš ďalekohľadom, vidíš tisíce svetiel zlepených do jedného obrovského obrazu na nebi.
Na oblohe blikám, no nie som lietadlo.
Večer ma ľudia hľadajú vysoko nad strechami. Svietim vlastným svetlom a z diaľky môžem vyzerať ako malá iskra, hoci som oveľa väčší než sa zdám.
Telo bez plameňa, no žiari na diaľku
Rodím sa z plynu a prachu, no nepatrím k planétam. V noci ma vidíš ako bod, ktorý sa netúla po oblohe ako mesiac ani nesvieti odrážaným svetlom.
Na oblohe sa schovám aj rozžiarim.
Nie som len bodka v tme, niekedy mi ľudia prisúdia meno a pozerajú sa na mňa ďalekohľadom. Hrejem vlastným svetlom, aj keď okolo mňa obieha tma.
Na oblohe mením tvar, no nezmiznem.
Večer ma vidíš blízko hviezd, niekedy ako kosák a inokedy skoro plný kruh. Nežiarim vlastným svetlom, len odrážam cudzie. Čo som?
Bezhlučný výstrel do výšok
Na štarte dymím, no nie som oheň. Niesť viem náklad aj človeka a moja cesta nekončí na ceste ani na oblohe. Keď sa odlepím, smerujem tam, kde sa dýcha len ťažko.
Tichý oheň na nočnej oblohe
Na nebi žmurkám z diaľky, no nie som lietadlo ani lampa. Svojou žiarou prezradím, že v sebe spaľujem obrovský žiar a ľuďom sa zdám ako bodka v temnote.
Na oblohe mením tvár, no nie som hviezda.
Raz som len tenučký kosák, inokedy okrúhly kruh. V noci svietim pri Zemi a viem sa ukázať v rôznych podobách, no stále ostávam jej sprievodcom.