Hádanka #6740:
Stúpa hore a nenechá za sebou ticho
Na štarte za mnou syčí oheň a potom ma drží už len smer. Nie som vták, no viem sa dostať tam, kam sa pešo nedá.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Stúpa hore a nenechá za sebou ticho
Na štarte za mnou syčí oheň a potom ma drží už len smer. Nie som vták, no viem sa dostať tam, kam sa pešo nedá.
Svetlo v noci, čo mení tvar
Na oblohe sa ukážem najmä po zotmení a niekedy mám len tenký oblúk. Denne ma nevidno ako slnko, no aj tak sprevádzam noc a viem odrážať jeho svetlo.
Iskra, čo sa prediera tmou?
Na nočnej oblohe ma vidíš len ako bod, no v skutočnosti som obrovská ohnivá guľa. Nie som planéta ani mesiac, ale môžem svietiť vlastným svetlom a niekedy zanikám v diaľke.
Bodka na nebi, ktorá vie svietiť sama
Na oblohe vyzerám len ako malá iskra, no nie som planéta ani mesiac. Keď sa ich nazbiera viac, vytvoria tichú mapu noci.
Obloha plná ostrovov svetla
Keď sa pozrieš ďalekohľadom do tmy, nevidíš jednu bodku, ale celý zhluk svetiel v diaľke. Z diaľky pôsobí ako rozliate svetlo, no je to oveľa viac než len pár hviezd.
Keď chceš uniknúť gravitácii
Najprv stojím ticho na rampe, potom zo mňa vyšľahne oheň a viem sa odpútať od zeme. Nie som lietadlo ani kométa, ale cestu do výšok začínam s veľkým rachotom.
Na oblohe sa ukáže skôr než všetko stíchne.
Nie som planéta ani mesiac, no v tme ma ľudia hľadajú ako bodku svetla. Keď sa narodia nové, pribúdajú aj tie, čo sa z diaľky zdajú malé a rovnaké.
Mesto v hviezdach, nie jedna hviezda
Keď sa naň pozrieš zboku, vyzerá ako rozliaty prach svetiel. Vnútri je však poriadok a z diaľky z neho vzniká len jedna žiarivá špirála v noci.
Občas je tenká, inokedy plná.
Na nočnej oblohe mením tvár, no nie som hviezda. Krútim sa s jednou planétou a môžem rozbúriť aj vodu na Zemi. Čo som?
Tichý sprievodca Zeme na nočnej oblohe
Niekedy sa tvárim ako strieborný tanier, inokedy ma vôbec nevidno. Neprežarujem vlastným svetlom, len si požičiam lesk od niekoho väčšieho.