Hádanka #7259:
Na oblohe mením tvár, no nevychádzam z domu
Raz som úzky srp, inokedy plný kruh a potom sa zasa stratím v tme. Nežiari vlastným ohňom, ale aj tak si ma ľudia všimnú každú noc.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe mením tvár, no nevychádzam z domu
Raz som úzky srp, inokedy plný kruh a potom sa zasa stratím v tme. Nežiari vlastným ohňom, ale aj tak si ma ľudia všimnú každú noc.
Nie som jedna hviezda, ale svietim spolu.
Keď sa na mňa pozrieš z diaľky, vyzerám ako svietiaca hmla na oblohe. V skutočnosti ma tvorí obrovské množstvo hviezd, plynu a prachu, ktoré drží pokope gravitácia.
Menná sa, no stále ostáva pri nás
Raz je úzky ako necht, inokedy okrúhly ako tanier. Nevie svietiť sám, no v noci vie ukradnúť pozornosť celej oblohe.
Tichý ostrov svetiel v hlbokej tme
Na oblohe ma vidíš len ako slabý chumáč, no vo mne sú miliardy svetiel. Vyzerám ako malý obláčik, hoci som celá veľká sústava.
Kto sa odlepí od zeme za pár sekúnd?
Na štarte ma drží ohromný hluk a dym, potom sa rýchlo stratím z dohľadu. Neletím len tak v oblakoch, ale mierim vysoko za hranicu oblohy.
Odštartujem len po veľkom hluku.
Najprv sa mi trasie celé telo a potom už len miznem vyššie, až ma zem pustí z dohľadu. Nenesiem batožinu po cestách, ale viem ju vyhnať tam, kam sa po nohách nedá.
Na oblohe nikdy nestojím sám.
Kruhom obieham jedného žiarivého suseda a sám len odrážam jeho svetlo. Ľudia ma vidia každú noc, no nie som hviezda ani raketa.
Spoločník noci, čo mení tvár aj bez slov
Na oblohe ma vidno len vtedy, keď sa svetlo na mne a okolo mňa poháda. Niekedy som tenký ako úsmev, inokedy plný a okrúhly, no stále ostávam pri Zemi.
Na oblohe blikám, no nie som lietadlo
V noci sa na mňa dívaš zďaleka a vidíš ma len ako bod, hoci som obrovská. Niektoré z nás pália veľmi dlho, iné zhasnú a zanechajú ticho. Čo som?
Odštartujem a už ma neudrží zem
Na chvíľu ma drží iba ohromný hluk a sila pod sebou. Potom sa vyšvihnem vyššie než oblaky a vezmem so sebou náklad aj sny o ďalekých miestach.