Hádanka #22238:
Svetlo, ktoré dorazí až po rokoch
Z diaľky vyzerám ako bod, no v skutočnosti som obrovský žeravý svet. Keď sa na mňa pozeráš v noci, často vidíš aj minulosť, nie prítomnosť.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Svetlo, ktoré dorazí až po rokoch
Z diaľky vyzerám ako bod, no v skutočnosti som obrovský žeravý svet. Keď sa na mňa pozeráš v noci, často vidíš aj minulosť, nie prítomnosť.
Odletí skôr, než sa všetci stihnú pozrieť hore
Nesvietim sám, ale nesiem malý svet nahor. Najprv ma držia pevne pri zemi, potom zrazu všetko podo mnou mizne v oblaku a hluku.
Na nočnej oblohe nehrá na istotu
Keď sa narodím, nie som ešte pokojný bod na oblohe, ale hustý zárodok. Potom ma drží pohromade vlastná sila a z diaľky žiariacim očiam pripadám ako jasná iskra.
Na nočnej oblohe viem blikať aj stáť
Na oblohe ma vidíš najskôr ako drobný bod, no v skutočnosti som horúca guľa. Môžem svietiť vlastným svetlom a môj vek je často dlhší než dejiny ľudí.
Nocný spoločník, čo mení tvár
Na oblohe ma vidno len v noci, no nie som hviezda. Raz som tenký prúžok, inokedy plný kruh a často kráčam s hviezdami, akoby som ich bol sused.
Tichý sprievodca noci bez vlastného ohňa
Večer ma vidíš meniť tvár, hoci ostávam tým istým telom. Niekedy som len úzky kosáčik, inokedy plný kruh, a predsa sa vždy vraciam nad obzor.
Mnoho svetiel, jedna obrovská stopa
Na oblohe ma nevieš chytiť do dlane, lebo som zložený z nespočetných hviezd. Z diaľky vyzerám ako hmlistý pás, no v skutočnosti niesť veľa svetov naraz.
Mestá hviezd v jednom veľkom celku
Na oblohe ma nevidíš ako jednu hviezdu, ale ako ich obrovský zhluk. Držím pokope množstvo svetiel, hoci medzi nimi je veľa prázdna.
Spoločník noci, čo mení tvár aj morský dych
Raz som kosák, raz kruh a inokedy sa na chvíľu stratím v tieni. Bez ma nepustí ani príliv, ani mnohá rozprávka po zotmení.
Na nočnej oblohe blikám bez prestávky
Môže mať obrys aj bez ďalekohľadu, no nie som mesiac. V mojom strede sa rodí veľké teplo a svetlo, ktoré vidno zďaleka.