Hádanka #1612:
Vzlietne, aj keď ju nič nedrží v ruke
Najprv stojí nehybne, potom ju niečo vytlačí z miesta a za sebou nechá dlhú žiaru. Nepláva, nemáva krídlami, no vie sa dostať tam, kam sa pešo nedá.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Vzlietne, aj keď ju nič nedrží v ruke
Najprv stojí nehybne, potom ju niečo vytlačí z miesta a za sebou nechá dlhú žiaru. Nepláva, nemáva krídlami, no vie sa dostať tam, kam sa pešo nedá.
Keď sa odpočíta posledná sekunda, nastúpi ona.
Nejazdí po koľajniciach ani neletí sama od seba. Potrebuje veľa ohňa, presnú chvíľu a smer, aby vyniesla náklad vysoko nad oblohu.
Noc bez neho akoby stratila sprievodcu.
Na oblohe sa ukáže len v noci a niekedy mení tvar. Nemá vlastné svetlo, no aj tak ho vidno zďaleka.
Nočný sprievodca, čo mení tvár
Na oblohe sa drží pri jednom väčšom susedovi a bez vlastného svetla len odráža cudzie. Raz je tenký oblúk, inokedy takmer kruh, no stále zostáva blízko Zeme.
Svetlo, čo kreslí meno na oblohe
Na nočnej scéne žmurkám z diaľky, no nie som planéta. Narodím sa z horúceho plynu a raz môžem zhasnúť bez hluku. Čo som?
Keď sa odráta sekundy, vzlietne k oblakom
Na štarte hučí ako hrom a potom mizne vysoko nad nami. Nenesie ľudí v sedačkách, ale vie ich dostať k hviezdam, aspoň v predstave aj v skutočnosti.
Noc ma občas ukáže len z polovice.
Raz som tenký oblúk, raz plný kruh a inokedy ma na oblohe sotva nájdeš. Nepatrím medzi hviezdy, no bez mňa by mala noc v kalendári iný rytmus.
Keď sa niečo chce dostať vysoko, toto to vystrelí.
Nemá krídla, no vie sa odlepiť od zeme tak rýchlo, až za sebou nechá len oheň a hukot. Na oblohe neblúdi navždy, ale jeho štart sa nedá prehliadnuť.
Nočná mapa na oblohe
Na oblohe vyzerám ako jemný prach, no v skutočnosti som veľká rodina hviezd. Z diaľky ma uvidíš ako svetelný pás alebo vír.
Na nebi svieti, no nie je to slnko
Na oblohe sa ukáže ako bod svetla, ale niekedy sa trasie a bliká. Pomáha nocným pozorovateľom nájsť smer, hoci sama nechodí po nebi ako planéta.