Hádanka #22579:
Keď sa noc rozsvieti jedným svetlom
Nežiarim vlastným ohňom, no obloha si ma vie obliecť do plného kruhu aj do tenkej kosy. Raz ma vidíš vysoko, inokedy akoby som sa schovával za Zemou.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa noc rozsvieti jedným svetlom
Nežiarim vlastným ohňom, no obloha si ma vie obliecť do plného kruhu aj do tenkej kosy. Raz ma vidíš vysoko, inokedy akoby som sa schovával za Zemou.
Keď sa pozrieš ďalej než na hviezdy
Nie som jedna svetlá bodka. Som veľký ostrov hviezd, prachu a plynu, ktorý sa točí v tme a zďaleka vyzerá ako jemná škvrna.
Na oblohe blikám, no nie som lietadlo
Večer ma vidno ako malú iskru, no niekedy som aj taký jasný, že zatienim ostatných. Niekedy ma mýlia s lampou, ale svietim vlastným svetlom a som ďaleko.
Keď chceš letieť vyššie než vtáky
Nevyrastiem zo zeme ani nemávam krídlami. Pomáham dostať ľudí aj náklad za oblohu, a keď štartujem, bývam poriadne hlučný.
Keď sa noc natiahne do diaľky, niekde svieti odpoveď.
Nie som jedna svetlá bodka, ale veľká rodina svetiel, čo drží spolu v priestore. Z diaľky vyzerám pokojne, no vo vnútri sa všetko hýbe, krúži a mení.
Nocná sprievodkyňa pri Zemi
Na oblohe ma vidíš meniť tvar, no sama sa len potichu točím okolo Zeme. Niekedy som tenká ako kosák, inokedy sa tvárim takmer celá.
Keď sa niečo musí dostať ďaleko nad nás
Neplánujem dovolenku, no viem letieť vyššie než vták. Na chrbte nesiem náklad, ktorý sa po štarte nevracia rovnakou cestou. Čo som?
Obrovské mesto hviezd bez ulíc
Na oblohe vyzerám ako tichý chumáč svetiel, no vo vnútri ich mám nespočetne veľa. Z diaľky pôsobím ako pás alebo vír, nie ako jedna jediná iskra.
Na nebi žmurkám bez okna aj dverí.
Vo dne ma často prehluší jasnejší sused, no v noci si ma všimneš ako bodku na oblohe. Nesvietim ako lampa na stole, ale aj tak ma ľudia z diaľky vidia.
Bez nej by štart ostal len na papieri
Najprv stojím ticho na rampe, potom sa rozžeravím a odlepím náklad od zeme. Nesiem ľudí aj sondy, ale sama nikdy nelietam ako vták.