Hádanka #1793:
Na nočnej oblohe si ťa všimneš najprv.
Nechodím po zemi, no svietim z diaľky a v tme ma ľudia radi sledujú. Niekedy som len bodka, inokedy ma vidno aj bez ďalekohľadu.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na nočnej oblohe si ťa všimneš najprv.
Nechodím po zemi, no svietim z diaľky a v tme ma ľudia radi sledujú. Niekedy som len bodka, inokedy ma vidno aj bez ďalekohľadu.
V noci ukazuje smer, no nie je to mesiac
Na oblohe sa mihá ako drobný bod, pritom v sebe drží obrovské teplo. Z diaľky vyzerá pokojne, ale v skutočnosti neustále horí a mení sa.
Keď štartuje, zem sa trasie pod nohami.
Na pohľad je len dlhé telo s plameňom na konci, no jeho cieľ je ďaleko nad oblakmi. Nenesie cestujúcich na dovolenku, skôr náklad a veľké sny.
Obloha sa pred tebou rozlieva do tvaru tajomstva
Na nočnej oblohe ma niekedy vidíš ako slabý mlhavý pruh, inokedy ako vír miliárd svetiel. Nie som jedna hviezda ani planéta, no držím ich pokope.
Tichý spoločník nad hlavou
Raz je tenký ako prúžok, inokedy plný a žiari v noci bez vlastného ohňa. Neputuje sám, ale stále obieha a mení tvár, akoby si obliekal masky.
Nad nami chodí po nočnej oblohe
Večer sa objavím ako svetlý kruh a inokedy ma takmer niet vidieť. Nemám vlastné svetlo, len odrážam cudzie a strážim noc pri Zemi.
Tichý spoločník noci
Na oblohe sa mením, no nie som mrak. Niekedy ma vidíš celý, inokedy len ako úzky kosák. Nežiarim vlastným svetlom, a predsa mením noci.
Tichý spoločník na oblohe
Nad nami svietim, no vlastné svetlo nemám. Cez dni sa tvárim rovnako, v noci mením podobu a pomáham nám určiť, koľko z večera už prešlo.
Nocou kráča so mnou, no nie je hviezda.
Raz je tenká kosť na oblohe, inokedy okrúhla tvár, ale nikdy sama nesvieti. Slnko ju len obíha svetlom a more mu odpovedá pohybom.
Zem zobrať hore dokáže len jeden stroj
Nevie sa pohybovať po ceste ani niesť ľudí do školy. Keď sa rozbehne, šľahá za ním oheň a mieri vysoko nad oblaky.