Hádanka #2521:
Svietim, aj keď nič nepálim
Na oblohe ma vidíš ako bod, no vo mne sa mieša tlak, teplo aj svetlo. Z diaľky pôsobím pokojne, ale vo vnútri prebieha boj, ktorý udrží môj jas.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Svietim, aj keď nič nepálim
Na oblohe ma vidíš ako bod, no vo mne sa mieša tlak, teplo aj svetlo. Z diaľky pôsobím pokojne, ale vo vnútri prebieha boj, ktorý udrží môj jas.
Keď sa odlepí od zeme, všetci zadržia dych.
Najprv stojím mlčky na rampe, potom ma ženie oheň a hluk. Nespútava ma cesta späť, ale smer hore, k miestam, kde sa dýcha len technikou.
Svietim v noci, no nie som lampa.
Vidíš ma z diaľky ako malú iskru na oblohe. Niekedy som sám, inokedy tvorím obrazce, podľa ktorých sa kedysi aj navigovalo.
Na oblohe žmurká, no nie je to planéta
Večer sa objavím ako malý bod a cez noc sa môžem stratiť v žiare. Nie som mesiac ani slnko, no bez môjho svetla by bola obloha oveľa prázdnejšia.
Na nočnej oblohe ma vidno, no nie som hviezda.
Mávam fázy a mením sa z tenkého oblúka na jasný kruh. Nocou kráčam s tebou ako tichý sprievodca, no svetlo si len požičiavam.
Tam, kde sa štart mení na rachot a dym
Najprv stojím vzpriamene, potom sa oprem o oheň a dym. Niesť viem náklad aj ľudí, no po chvíli zo mňa zostáva len smer a stopa v nebi.
Vystrelím vyššie než vták a nesiem ľudí aj sen
Nesvietim vlastným svetlom, no zanechám za sebou ohnivý chvost. Keď sa pripravuje veľká cesta za oblohu, som prvý krok, ktorý všetci sledujú.
Na oblohe ma vidíš, ale nie som sama svetlo.
Niekedy ma zbadáš len ako bod, inokedy ma prekrýva tmavá vrstva a predsa tam zostávam. Bez mňa by noc vyzerala prázdnejšie, no ani cez deň nezmiznem úplne.
Ticho nad nami mení tvár zo dňa na deň
Na oblohe sa neponáhľam, no raz som kosák a raz guľa. Nepatrím medzi hviezdy, hoci ich večer často sprevádzam.
Na oblohe žmurkám bez viečok.
Večer ma uvidíš ako malý jasný bod, no cez deň ma neprehliadneš vôbec. Nechodím po zemi, ale ľudia si ma mýlia s niečím, čo svieti aj v tme.