Hádanka #5310:
V noci žmurkám nad hlavou
Na oblohe sa objavím ako bodka, no v skutočnosti som horúci a ďaleko. Niekedy ma vidno len sčasti, inokedy sa ich ukáže celá hŕstka.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
V noci žmurkám nad hlavou
Na oblohe sa objavím ako bodka, no v skutočnosti som horúci a ďaleko. Niekedy ma vidno len sčasti, inokedy sa ich ukáže celá hŕstka.
Keď chceš vysoko, neostávaš na zemi
Nie som vták a predsa ma ľudia posielajú vyššie než oblaky. Na chrbte nesiem silu, ktorá ma vynesie ďaleko od štartu, a často ma počuť skôr, než ma vidno.
Najprv stojím na zemi, potom som len stopa v nebi.
Mám nádrž, plamene a presný smer, no nevozím ľudí ako autobus. Keď sa odlepím od zeme, nesiem náklad tam, kde vzduch končí.
Na oblohe blikám, ale nie som lampáš
Môj jas vie klamať: z diaľky vyzerám pokojne, no vo vnútri prebieha obrovský boj. Niekedy ma vidíš len ako bod, inokedy ako meno v súhvezdí. Čo som?
Mesto hviezd, ktoré sa nedá prejsť pešo
Na nočnej oblohe ma vidíš len ako jemný pás, no vnútri som domovom mnohých hviezd. Neobieham okolo Zeme ako mesiac a nie som ani jedna planéta.
Noc bez mňa nie je úplne tmavá.
Na oblohe sa ukážem ako malý bod, no v skutočnosti som horúca guľa plynu. Niekedy ma vidno aj cez deň, a predsa nie som mesiac.
V noci ticho žmurká, no nie je to Mesiac.
Na oblohe sa javím ako drobný bod, ale v skutočnosti som horúca guľa plynu. Môžem svietiť sama a ak ma sleduješ dlho, občas sa zdá, že sa trasiem.
Na nočnej oblohe mením tvár, no nie som hviezda
Raz som len tenký oblúk, inokedy plný kruh a potom zase miznem do tmy. Nežiarim vlastným plameňom, len odrážam svetlo a sprevádzam noc.
Na nočnej oblohe sa nestrácam úplne
Keď sa pozeráš ďalekohľadom, vidíš ma ako prach a svetlo z mnohých hviezd dokopy. Z diaľky pôsobím ako ostrov plný svetiel v temnote.
Bez krídel sa odlepí od Zeme
Najprv sa tvári ako obyčajný stroj, no potom z neho vyletí plameň a mieria s ním vysoko nad oblaky. Niekedy nesie ľudí, inokedy len náklad, ale vždy musí odísť bez cesty späť.