Hádanka #4567:
Žmurká na oblohe, ale nie je to okno
Na nočnej oblohe svietim, hoci nemám plameň. Niekedy ma vidíš len jednu, inokedy sa ich rozsvieti celé more. Čo som?
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Žmurká na oblohe, ale nie je to okno
Na nočnej oblohe svietim, hoci nemám plameň. Niekedy ma vidíš len jednu, inokedy sa ich rozsvieti celé more. Čo som?
Čo vyštartuje vysoko, no nevracia sa na konáre?
Na chvíľu sa tvári ako ohnivý hmyz, no nesedí v tráve ani nelieta po dvore. Nesie ľudí alebo náklad smerom k nebu a potrebuje veľa sily, aby sa odlepila od zeme.
Spoločník noci, no nie hviezda
Nesvietim vlastným plameňom, len krájam tmavú oblohu cudzím svetlom. Občas sa tvárim ako kosák, inokedy ako guľa, a pritom stále obieham jedného veľkého suseda.
Zem ju pustí, no sama letí ďalej.
Na štarte stojí nehybne, potom ju preberie hukot a plamene. Vie niesť satelit, sondu aj človeka, ale sama nesvieti ani neobieha planéty.
V noci sa objaví, no nevisí na niti.
Na tmavej oblohe žmurká, hoci nie je okno ani lampa. Niekedy je jedna, inokedy ich napočítaš desiatky a všetky len ticho svietia.
Počíta trajektóriu a štartuje do ticha.
Na zemi stojí pevne, no len čo sa zapáli, začne bojovať s gravitáciou. Niekedy nesie satelit, inokedy len nádej, že sa človek dostane ďalej než dosiahol krokmi.
Ticho nad planétou, no stále mením tvár
Raz som tenký prúžok, inokedy plný kruh. Sám nesvietim, iba vraciam cudzie svetlo a pri moriach potajomky dvíham vodu.
Tichý spoločník na nočnej oblohe
Niekedy je úzky ako necht, inokedy sa rozsvieti do plného kruhu. Nechodí po zemi, no mení tvár a každý večer sleduje tú istú planétu.
Keď odštartuje, už ju nezastavíš.
Má motor, no nevozí ľudí po ceste. Počká na správny okamih, vyšvihne sa do výšky a nesie náklad tam, kam sa autom nedá.
Keď sa prebudí, žiaria na oblohe oči vedcov.
Nepatrím na zem, no pomáham doručiť náklad tam, kde niet ciest. Najprv stojím nehybne, potom sa rozlúčim s plameňom a všetko sa zmení na šíp smerom k nebu.