Hádanka #8697:
Keď chceš preletieť za hranicu oblohy
Nie som hviezda, no viem sa rozsvietiť a miznúť v dyme. Na štarte ma drží silný hukot a môj cieľ je dostať niečo hore, kde sa dýcha inak.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď chceš preletieť za hranicu oblohy
Nie som hviezda, no viem sa rozsvietiť a miznúť v dyme. Na štarte ma drží silný hukot a môj cieľ je dostať niečo hore, kde sa dýcha inak.
Obrovské ostrovy hviezd v tme
Na nočnej oblohe vyzerám ako jemný pás, ale v skutočnosti držím miliardy hviezd pokope. Zo zeme ma nevidíš celú, len jednu z mojich častí.
Na oblohe žiariš aj v tme.
Nechodím po zemi, no z diaľky ma vidno skoro vždy. Niekedy som len bod, inokedy okolo mňa tancujú menšie svetlá.
Keď sa rozsvietim, noc už nie je prázdna
Na oblohe ma vidíš ako bod, no v skutočnosti som vzdialené ohnisko svetla. Môžem blikať, žiariť aj zaniknúť, no bez jedinej kolieskovej dráhy sa nepohnem.
Tajný spolucestujúci planét
Krotím príliv, no sám som bez vlastného svetla. Raz som tenký ako niť, inokedy plný kruh, a predsa stále krúžim pri jednej planéte. Čo som?
Tichý spoločník noci
Na oblohe ma vidíš len ako svetlý kruh alebo tenký kosák, no vlastné svetlo nemám. Mením sa podľa toho, ako ma osvetlí niekto väčší a horúcejší.
Na štart sa chystá hlučný oblak ohňa
Na oblohe som len na chvíľu a zem sa podo mnou chveje. Niesom hviezda ani lietadlo, no viem odniesť náklad ďaleko od zeme.
Tichý spoločník noci
Na oblohe ma vidno len vtedy, keď na mňa dopadá svetlo niekoho iného. Raz som tenká čiarka, inokedy plný kruh a obieham pri Zemi bez vlastného žiaru.
Na oblohe svietim aj keď som ďaleko.
V noci ma vidíš ako bod, no cez deň často zmiznem. Nesiem vlastné svetlo a niekedy okolo mňa obiehajú malé sprievodkyne.
Keď sa odlepím od zeme, začína sa hluk.
Najprv stojím bez pohybu, potom ma zhltne oheň a smerujem tam, kde je vzduch riedky. Nenesiem len ľudí ani náklad, ale aj nádej na ďalekú cestu.