Hádanka #4910:
Na nočnej oblohe sa trbliece sama
Večer svietim zďaleka a nepadám na zem ako dážď. Keď ma je viac, nebo vyzerá posiate drobnými svetlami.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na nočnej oblohe sa trbliece sama
Večer svietim zďaleka a nepadám na zem ako dážď. Keď ma je viac, nebo vyzerá posiate drobnými svetlami.
Spirálový ostrov hviezd bez brehu
V diaľke vyzerám ako svetelný vír, no nie som víchrica. Držím miliardy hviezd pokope a z jednej strany ma vidíš len ako slabý pás na oblohe.
Nerobí hluk, no ovláda noc.
Na oblohe sa objavím ako bod, no môj jas dokáže prekričať celé súhvezdie. Nezhasínam ako sviečka a v mojom strede sa rodí svetlo aj teplo.
Na oblohe bliká, no nespadne.
Večer sa ukážem ako malý bod, ale nie som mesiac. Vďaka mne má noc na nebi viac svetla, než by si čakal.
Svetlo, ktoré cestuje miliardy rokov
Na nočnej oblohe som len bod, no vo vnútri horím tak silno, že aj obrovské svety pri mne vyzerajú malé. Nie som planéta ani kométa, ale bez môjho žiary by bol vesmír omnoho tmavší.
Neletí sama, ale dvíha sa k nebu
Najprv stojí nehybne, potom z nej vytryskne sila a zanechá za sebou bielu stopu. Bez nej sa ďaleko nad Zem nedostaneš.
Ticho na oblohe, no vie pútať oči
Na nočnej oblohe svietim vlastným svetlom a z diaľky vyzerám ako malý bod. Keď sa pozrieš dlhšie, zistíš, že nie som ani Mesiac, ani oblak.
Hviezdny ostrov v tme
Na oblohe vyzerám ako rozliate svetlá do jedného celku. Som obrovské zoskupenie hviezd, ktoré sa drží pokope silou, no z diaľky ma ľahko prehliadneš.
Na oblohe žmurká, no neuhádaš ju hneď
Na tmavej oblohe sa tvári ako drobný kúsok svetla, ale sama nechodí po nebi. Niekedy je osamelá, inokedy ich svieti celé more.
Na štarte zadržiava dych celého sveta.
Nesie ľudí aj prístroje vysoko nad Zem, no sama nemá krídla. Keď sa rozbehne, za ňou zostane dymový chvost a všetko sa začne triasť.