Hádanka #5489:
Na oblohu sa nepýta, len štartuje vyššie
Najprv stojím pevne, potom sa odlepím od zeme a miznem tam, kde sa dýcha len prístrojmi. Nesiem náklad aj ľudí, no nechodím po cestách.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohu sa nepýta, len štartuje vyššie
Najprv stojím pevne, potom sa odlepím od zeme a miznem tam, kde sa dýcha len prístrojmi. Nesiem náklad aj ľudí, no nechodím po cestách.
Na štarte ma drží zem, potom miznem v ohni.
Mám viacero stupňov a bez nich by sa veľký cieľ nedal dosiahnuť. Nesiem náklad vysoko nad oblaky, no späť sa často nevraciam.
Keď sa na nočnej oblohe začne skladať z tisícov svetiel
Nie som jedna hviezda ani planéta, no z diaľky pôsobím ako rozliaty prach. V mojom strede sa točí veľa svetov a z oblohy ma vidno len ako jemný pás.
Za hranicu oblakov letí bez krídel
Vystrelí sa prudko nahor a za sebou necháva ohnivú stopu. Na oblohe ju sledujú aj oči, čo inak pozerajú len na hviezdy.
Obrys na nebi, čo skrýva milióny svetiel
Na oblohe vyzerám ako mlhavý fľak, no v skutočnosti ma tvoria miliardy hviezd. Nie som jedna planéta ani súhvezdie a cez ďalekohľad viem narásť do veľkého tajomstva.
V noci bliká, no nie je to lampa
Na oblohe vyzerám ako malý bod, ale bývam ďaleko a vo tme viem žmurkať. Som zdroj prianí aj navigácií, len ma nechytíš do dlane.
Ticho, čo spaľuje na diaľku
Na oblohe vyzerám ako bod, no môj žiarivý lesk vzniká vo vnútri. Bez plameňa a dymu svietim celé veky a môžem mať aj vlastný sprievod planét.
Tichý sprievodca noci
Na oblohe mením tvár, no nikam sa neponáhľam. Raz som úzky ako necht, inokedy plný a jasný, no stále ostávam pri Zemi.
Obrovská mapa hviezd bez okrajov
Na oblohe ma nevidíš len ako jednu iskru. Som veľký zhluk hviezd, plynu a prachu, čo sa točí ako tichý vír ďaleko od nás.
Svetlo, ktoré nevyhasína celé roky
Na nočnej oblohe sa tvárim ako malý bod, no v skutočnosti som ďaleko a veľmi horúci. Niekedy ma vidno aj cez mraky, keď všetko ostatné spí.